Kto kradne viac?
Asi som sa dosť nevhodne narodil. Nie dosť bohatý, aby som mohol ukradnúť miliardový vinohrad, sprivatizovať bane za cenu garsónky či miliardové fabriky za ich niekoľkomesačný zisk. Niektorí to nazvali šancou, iní lúpežou tisícročia. Ale ani nie som dosť chudobný, aby som mohol vykrikovať v televízii: "Musím kradnúť, nič nemám."
Je pravda, že chudoba za tisíc rokov nenakradne toľko ako bohatí nakradli za pár rokov. Súčasne tvrdíme, že kriminalita je dnes už otázkou chudoby, nie etnika. Ale čo ak práve masová chudoba je otázkou etnika? Tvrdíme, že kotlebovci nemajú recept na riešenie rómskeho problému. Iba rovnosť pred zákonom aj za pomoci obuškov. A štát vari takúto koncepciu má? Iste, likvidácia osád, vzdelanie, zmena hodnôt a pracovné príležitosti – to je koncepcia krásna. Ale kým nevieme, ako na to, je to len bublifuk. Asi nie je múdre zakopávať do zeme milióny v nefunkčných vodovodoch, ak osady nemajú na ich prevádzku. Čo tak dať 2 000 eur na dvojdennú konferenciu. Odborníkov z rezortov, 3. sektora, závažnejších rómskych organizácií, áno, aj politikov z koalície a opozície. Možno by sa dokázali zhodnúť na dlhodobej koncepcii, ktorá by bola reálna. A realizovateľná.