Kedy už budú prázdniny?
Ani sme sa nenazdali a je po prázdninách. Čas cez ne letí veľmi rýchlo, musí totiž dohnať sklz.
Nečudo, posledné júnové dni sa vlečú ako chronická choroba, na ktorú niet lieku, dá sa len vyležať, či lepšie povedané – vysedieť. Pamätám si, že sedieť pokojne v škole koncom júna, bolo ako sedieť na fakírskej podložke. Cez otvorené okná vnikal do triedy monotónny zvuk kosačky a vôňa pokosenej trávy, včely omámene bzučali a hlavy nám mierili k oknám ako strelka kompasu na sever.
Aj dnes vyzerám začiatok prázdnin rovnako túžobne, aj keď ma už nevyčerpávajú školské povinnosti moje, ale mojich detí. Na prvý prázdninový deň sa teším ako kedysi nevesty na svadobnú noc. No tak, ako im nevydržalo nadšenie po všetky noci, i mňa čoskoro prejde, lebo 24-hodinová spoločnosť mojich ukričaných detí dá dosť zabrať. Sú všade, akoby ich bolo sto, a nie štyri. Môžem si dať budík aj na piatu ráno, aby som si vypila kávu osamote, pribehnú hneď vzápätí. Raz som sa schovala do skrine so zimnými kabátmi a ony ju o chvíľu otvorili s úsmevom: máme ťa!
V polovici prázdnin nastáva moment, keď vyzerám ich koniec ako stará dievka, ktorá sa vydá, a zistí, že manželstvo nie je to pravé a nevie sa dočkať, kedy manžel opustí byt a ona môže byť znovu sama. Aj pre mňa sú chvíle samoty na prázdninách najkrajšie. Priznávam dobrovoľne: patrím medzi matky, ktoré bez problémov odložia deti aspoň na týždeň. Často ma pre to odsúdili. Moja zlatá svokra, ktorá mi ich vždy rada postrážila, povedala: keď zavrieš dvere, prestanú plakať, choď, veď ťa majú na celý život. Dnes si už dni bez detí vychutnávam bez ľútostí. Je príjemné, keď sa spod nánosov vynára vaše staré ja a znovu ste aspoň chvíľu sama sebou. Lebo či chcete, alebo nie, rodičovstvo vás zmení. Navždy. A vôbec to neznamená, že svoje deti nemilujem. Byť rodičom je krásne, ale neznamená to úplnú obetu.
Koniec týchto prázdnin som vyzerala ešte netrpezlivejšie. Lebo vzhľadom na dcérku, ktorá mi visí na prsníku 24 hodín, som si detskej spoločnosti užila vrchovate. Rovnako netrpezlivo však už vyzerám začiatok ďalších prázdnin. Dumám len nad jedným: odložiť tri deti ešte šlo, čo však bude so štyrmi?