Hnedé tabule
Človek u nás už tradične považuje mnohé nápady za dobré, ale málokedy predpokladá, že by sa aj niekedy mohli zrealizovať. Najmä ak sa týkajú niečoho, čo súvisí s kultúrou alebo históriou.
Mal som však možnosť v posledných dňoch prázdnin prejsť autom veľký kus Slovenska a musím priznať, že ma naozaj prekvapilo a takmer až dojalo, že tzv. hnedé tabule sa pri cestách skutočne vynorili v hojnom počte. Ich úlohou je vyznačovať kultúrne pamiatky okolia alebo daného regiónu, no súčasne aj vzdialenosť, v akej sa od nich turista alebo jednoducho šofér nachádza.
Aj keď pojem vzdialenosť asi nie je celkom adekvátny, zdá sa mi totiž, že hnedé tabule mi Slovensko skôr približujú, teda akoby ho akosi sceľovali a robili úplnejším. Pôsobia tak prinajmenšom v cestovateľovej mysli, kde sa nevtieravo priradia k doterajším súkromným pomyselným mapám so sieťami „dobrých“ benzínových čerpadiel, motelov, salašov či reštaurácií, ktoré mu dakedy poslúžili na občerstvenie. Niekedy mu pomerne monotónnu chvíľu nutného putovania osviežia síce podobne, no predsa úplne inak – práve preto, že poukazujú na minulosť.
Človek tak má možnosť prechádzať zvláštnym spôsobom strohými dejinami vlastnej krajiny, ale súčasne získava i príležitosť nahliadnuť do svojho vlastného kultúrneho miestopisu. Pretože – a prečo to nepriznať – príslušnosť nie síce úplne neznámej, no určite už akosi „polozabudnutej“ architektonickej pamiatky práve k „tomuto“, teda k celkom konkrétnemu miestu ho môže niekedy aj prekvapiť. Kto vie presne situovať pár stoviek slovenských hradov?
Hnedé tabule sú navyše dobrým a krásnym symbolom toho, že naša krajina sa svetu skutočne otvára, pretože sa bezprostredne prihovára všetkým, čo ňou prechádzajú, a práve v tomto takpovediac kultúrnom prehovore cítiť jej dôstojnosť a hrdosť.
Niekedy na to skutočne netreba veľa, no rozhodne je celkom iné, ak sa dozvedáme celkom presne, že tieto a tieto pozoruhodné veci sú tu; že tamtie a iné sú zase práve tam a tam. Určite je tým pre každého bohatšia i vľúdnejšia. Nielen pre návštevníkov zo zahraničia, ale i pre nás je tak naša vlastná krajina možnosťou nevšedného a dôstojného zážitku. Dnes už totiž má k dispozícii plno vlastných hnedých vizitiek či, azda presnejšie, láskavých a úprimných hnedých pozvánok.