Najnovšie

Život na dedine

Minule som začula rozhovor dvoch mladých žien o tom, že dnes sa na dedine nič nedeje, že je tam iba veľká nuda. A že aká škoda, že sa vytratili páračky či stavanie májov.

7.9.2009 11:05 , Aktualizované: 7.9.2009 11:05
odoberať
Google News
zdieľať

Moja sestra žije tiež na dedine, a to dokonca takej, kde chýba základný pilier: krčma. Keď si chce dať pivo, musí k nej došliapať na bicykli. Zato život majú družný dosť. Keď sa prisťahovali z Mníchova, hneď ich navštívila delegácia s prihláškami.

Nemali inú šancu, ako sa stať členmi tenisového klubu (na rozdiel od krčmy si tam totiž postavili kurty) a tiež streleckého zväzu. Na výber mali aj iné krúžky. A rovnako to funguje aj na okolí. Každá komunita usporiada raz do roka sprievod a pozve naň susedné dediny.

I ja som sa na jednom zúčastnila. Každý krúžok sa vyobliekal do svojho kroja a na jeho čele kráčal vlajkonosič s pestrou vlajkou. Kroje mali na sebe ešte aj bábätká. Sprievod kráčal za naleštenými veteránmi, v ktorých sa viezla miestna smotánka ako starosta a farár.

Pri ceste stálo iba zopár ľudí, keďže takmer každý pochodoval, no mával im odušu celý sprievod. Končilo sa pri starej hale. Vzduch bol presýtený pachom z neďalekých maštalí, no nikomu to neprekážalo. Veď ich čakali vonku rôzne atrakcie a vnútri grilované klobásky, pivo čapované iba do litrákov a pódium, na ktoré sa presunula dychovka, dovtedy vyhrávajúca do pochodu.

Bolo zábavné pozorovať 13– či 14-ročné dievčatá v dlhých bavorských sukniach a zásterách, ako s lízankou v ruke obdivujú chlapcov, ktorí súťažili v triafaní futbalovou loptou a cez prestávku sa občerstvovali litrovým pivom zmiešaným s malinovkou. Takto sa nasávajú tradície už od útleho detstva, pomyslela som si. Nečudo, že si ten kroj oblečú aj „pubertiaci“. (Viete si to predstaviť u nás? Ja teda nie.)

Aj môj syn sa zapojil do súťaží. „Schön,“ zborovo ho povzbudzovali svetlovlasé decká v krojoch pri každom bravúrnom zásahu do nafúknutých balónikov, hoci ho vôbec nepoznali. Nakoniec skončil druhý. Predbehol ho černoško, tiež v kroji. Zjavne patril medzi miestnych, lebo decká sa naňho hneď vrhli a gratulovali mu. Pri obhrýzaní vyprážanej údenej ryby na paličke som premýšľala, kde sa stala chyba, že tradície na našich dedinách sa neudržali? Samozrejme, ak nerátam tradíciu slovenskej hádzanej.

diskusia
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najčítanejšie