Za Dunaj, pod koberec
Nedávno mi jedna sedemnásťročná gymnazistka po školskej besede s ministrom vnútra povedala, že zistila, že ten pán Kaliňák nie je až taký nesympatický. Pýtam sa jej, či spomenuli aj Hedvigu Malinovú a ona na to, že sa o politike nebavili.
Zo študentky Hedvigy Malinovej sa za tri roky stalo v očiach ľudí niečo, čo je súčasťou politiky. Nejaké meno, ktoré sa z času na čas objaví v novinách alebo ako terč vtipu, alebo ako nadávka. Také ustálené slovné spojenie, ktoré jedným uchom vojde dnu a druhým von a nezostane po ňom už takmer nijaká stopa, nijaká emócia. Niečo ako ekonomická kríza alebo sociálna demokracia. Hedviga Malinová však nie je politika, Hedviga Malinová je živým človekom aj po tých troch rokoch, ktoré uplynuli odvtedy, čo oznámila, že bola napadnutá, ženou, ktorá má na Slovensku svoju rodinu, susedov, teraz už aj dieťa a manžela. Neurobila nič viac, len oznámila, že ju niekto napadol, pretože rozprávala po maďarsky, nechala sa odfotografovať a vyšetriť lekármi. Absolvovala výsluchy, opakované vyšetrenia, rozhovory. Nakoniec z nej urobili klamárku a obvinili ju z krivej prísahy a krivej výpovede. Už tri roky sa rieši, čo sa vlastne stalo… alebo, čo by bolo dobré, aby sa stalo.
Keď sa celá kauza začala, mala len o pár rokov viac, ako tá gymnazistka, a to, čo postihlo ju, môže postihnúť kohokoľvek iného. Z ktoréhokoľvek poškodeného môže sympatický minister vnútra, na banketoch krepčiaci minister spravodlivosti, nekompromisný policajný prezident alebo sociálny premiér urobiť páchateľa, ak sa im to práve hodí, ak to ich politike niečo prinesie. Kohokoľvek môžu tri aj viac rokov ťahať po súdoch a výsluchoch, robiť z obyčajných ľudí klamárov a psychopatov. Môžu zneužívať odborníkov, lekárov, sudcov. Môžu urážať novinárov. Môžu z nás všetkých robiť úplných idiotov. Môžu so šarmantným úsmevom a pokojným svedomím prísť na besedu s gymnazistami a prvovoličmi a rozprávať im zábavné historky z detstva. A my im to všetko zožerieme, lebo pre nás je nejaká Hedviga Malinová už len miliónkrát zopakované vyprázdnené slovné spojenie. Nás sa to netýka, nám sa to nikdy nemôže stať. A keď pôjdeme k volebným urnám, spomenieme si na toho sympaťáka a povieme si, že lepšie vidieť každý deň v správach peknú slovanskú tvár ako nejakú dobitú Maďarku.