Nacistický jed
Ak človek číta policajné správy z niektorých okolitých štátov, neubráni sa počudovaniu nad tým, ako sa v niektorých sociálnych skupinkách opäť vytráca úcta k hodnote obyčajného ľudského života. Čo asi privedie vystrihaných útočníkov na myšlienku hádzať zápalné fľaše cudzím ľuďom uprostred nocí do ich obydlí a následne strieľať tých, čo z nich vybiehajú v zúfalej snahe zachrániť si život? Niektorí to vôbec nestihnú, pribúda detských obetí.
Ak sa dočítame o súčasných neonacistických výcvikových táboroch je to ešte horšie, pretože z nich opäť cítiť myšlienku, ktorú už niekto istotne živí premyslene a s patričnou materiálnou podporou. Ilúzie o tom, ako z krvi, plameňov a vraždenia povstane nejaký „nový poriadok“, nie sú až také staré, no vždy za ne platia predovšetkým nevinní.
Paradoxom je, že nikto z týchto relatívne mladých fanatikov si nikdy nepoloží otázku, aký osud by ho asi čakal, keby jeho hnutie skutočne zvíťazilo. Aj keď by si mohol ľahko povšimnúť, že údel azda veľmi podobný. Aj pri jemných politických chveniach sa totiž samotní nacisti veľmi rýchlo stávali obeťami svojich vlastných kamarátov, napríklad počas tzv. Noci dlhých nožov, prípadne vďaka drakonickým trestom vo vlastných radoch, dokonca aj v elitných jednotkách. Týkalo sa to dokonca aj celých štátov, ktoré stáli po boku tisícročnej nemeckej ríše (našťastie trvala iba 12 rokov), veď ich predstavitelia práve v období najväčších vojnových víťazstiev podliehali ešte väčšiemu strachu o budúcnosť ako samotné obete fašistickej agresie.
Čo asi mohol očakávať Slovenský štát, s ktorým tisícročná(!) nemecká ríša síce uzavrela spojeneckú zmluvu, no iba na celkom úbohých 25(!) rokov, teda štát, ktorý bol vlastne z hľadiska onoho pangermánskeho nadhľadu plný slovanských a neperspektívnych zdegenerovaných „podľudí“? Koľko dnešných mladých „vyholencov“ by asi vôbec nebolo? Čo asi mohlo očakávať Rumunsko, Maďarsko, Španielsko alebo Bulharsko od podobných zdrapov papiera?
Nemali by celkom prehliadať osud svojich veľkých vzorov, ktorí síce začali s jedom sypaným do komínov vo fiktívnych sprchách pre svojich odporcov, ale už zakrátko sa hompáľali na šibenici alebo – priam symbolicky – namiesto medových týždňov skončili s rozhryznutou ampulkou kyanidu medzi zubami.