Praha neviditeľná
V 60. rokoch minulého storočia vznikol seriál Záhada hlavolamu. Po prvýkrát som ho videla až v minulom roku, a čo ma najviac zaujalo, nebol mladý Tříska ani Kraus, ale zábery starej Prahy. Poloprázdne ulice, tmavé podchody, tiene v oknách, dielne na prízemiach domov, portály a komíny, chlapci skáčuci po strechách, mačacie hlavy, úzke uličky, atmosféra a tlupy detí bojujúcich o svoje teritórium - nie cez zosieťované počítače, ale priamo na uliciach.
Odvtedy prešlo štyridsať rokov a v centre Prahy malého Pražana nestretnete. Ak tam aj nejaký trvalo žije, tak je neviditeľný, lebo pole jeho pôsobnosti, priestory, kde by sa mohol hrať a potulovať, zabrali obchodníci so suvenírmi, umením a jedlom. Po uliciach sa motkajú už len opití nemeckí školáci na exkurzii, hluční anglickí mladíci, ktorí prišli kvôli lacnému pivu a pekným dievčatám, mnohopočetné organizované skupiny japonských fotografov a fotografiek, dvojice Holanďanov či Nórov a Rusi. Ak začujete češtinu, tak vás to priam zarazí. Na recepcii v hoteli nenájdete dokonca nikoho, kto by hovoril česky, na chodbách stretávate rusky hovoriace chyžné. Jedálne lístky, pozvánky na koncerty, plagáty, vývesné štíty, takmer všetko je v angličtine, servírka vás osloví najskôr anglicky a potom možno slovensky. Jazykový zákon tu zjavne nikomu nechýba, všetko sa prispôsobilo cudzincom a ich potenciálnej podpore českého hospodárstva.
Historické jadro Prahy je síce zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, ale máločo z tej krásy dokážete vnímať. Nič nezmizlo, veže stoja, rieka tečie, ale v skutočnosti nič nevidieť. Stredoveké kamenné portály domov sú ovešané indickými šálmi, ruskými matrioškami, tureckou keramikou a tričkami s Che Guevarom, vyrobenými v Číne. Do výšky dvoch troch metrov je vlastne všetko prekryté, klenby, fasády, brány, schodištia. Je vidieť len sklenené haraburdie, „umelecké predmety“, marionety, fľaše absintu, zľavy, výpredaje, výmenné kurzy, mexické masky, plynové masky, kľúčenky, sadrové orloje a to všetko v obrovských množstvách. A kvantá ďalších predmetov, ktoré nikde inde nekúpite – šperky z českého granátu, krištáľ a tisíce krtkov a Kafkov vo všetkých veľkostiach. Medzi suvenírmi sa nájde aj nejaký ten „ježek v kleci“, len tie deti, ktoré by mali záujem vylúštiť jeho záhadu a pokoj, ktorý na to treba, Prahe chýbajú.