Tertium non datur
V dobe, ktorú charakterizujú úspechy školskej reformy, nám môže pripadať ako zázrak, že ministerstvo ešte stále vie vôbec niečo v školstve zlepšiť. A predsa sa tieto zázraky odohrávajú takmer každodenne.
Najviac naše školstvo v najbližších dňoch posunie dopredu fakt, že aj vysokoškolskí profesori budú predkladať maturitné vysvedčenia a známky zo slovenčiny.
Tento fakt však nesmie zastrieť význam takého dôležitého opatrenia, akým je zákaz používať na gymnáziách latinské (aj keď už dávno tak akosi poslovenčené) číslovky na označenie tried, sprevádzaný odporúčaním používať rímske číslice. Je to prirodzené a správne, pretože latinčina bola dlho jazykom pohanov, no Rím, naopak, bol odjakživa a dodnes je oporou kresťanov. (Teda okrem protestantov, dočasne umiestnených na našom území.)
Ak teda stretneme v týchto dňoch, napríklad v parku, skupinku plačúcich gymnazistov, dôvodom ich sĺz je istotne radosť z tejto zmeny. Ich triedy – napríklad doterajšiu kvartu, kvintu či oktávu – si už nikto na Slovensku nezmýli s hudobným intervalom, ako bývalo zvykom najmä medzi prostým ľudom.
Aj generácie si skôr porozumejú: „A do ktorejže to triedy mi to ty teraz chodíš, vnúčik môj?“ „Do III. A, babička!“ „Ach, ako ten čas letí. Iba toť si bol malý chlapec. Takže do 3. A?“ „Ale nie, babička, predsa som ti už povedal, že do III. A!“ A babička hneď vie, že podľa staršieho systému by to bola tercia, a podľa ešte staršieho systému je vnúčik asi tak siedmak, prirodzene, ak do hry nevstúpi nejaký „level“ alebo čosi také.
Vnúčik jej to rád vysvetlí s milým úsmevom mladého človeka, čo má pochopenie pre stareckú neznalosť všetkých novôt vo svete, ktoré mládež istotne niekedy má, aj keď ho zriedka dáva najavo inak ako v podobe šťavnatých nadávok. Ale úplne konkrétni starí rodičia niekedy môžu dostať výnimku.
A z tohto vzájomného úsmevu dvoch šťastných bytostí sa aj na nás prenáša vedomie, že aj my máme právo byť šťastní a že aj my sa, aspoň pri pohľade na zásadné zmeny v školstve, môžeme rovnako šťastne usmievať. Najmä ak vieme, že Liga za duševné zdravie a slovenskí psychiatri dnes už tento úsmev nijako neprehliadajú a ani nezľahčujú.