Literárna rozplavba
Nezvyknem čítať internetové diskusie a anonymov, ktorí do nich prispievajú, nepovažujem za reprezentatívnu vzorku, no nedávno som si pri listovaní internetovými novinami všimla jednu skutočnosť. A to nepomer medzi počtom príspevkov, ktoré sa týkali slovenských spisovateľov a zahraničných spisovateľov, pričom pri textoch o slovenských autoroch a ich knihách sa počet príspevkov väčšinou rovnal nule.
Premýšľam, či sú knihy slovenských spisovateľov také nekonfliktné, že k nim nie je čo dodať, alebo ich nikto nečíta, pretože všetci čítajú Dana Browna a Tolkiena. Pritom v minulom roku vyšlo na Slovensku 106 pôvodných prozaických diel, čo určite nie je málo.
Koľko z týchto kníh sa však dostalo do povedomia čitateľov? Koľkým z nich bol venovaný článok, recenzia alebo desať minút v relácii o kultúre, keď celá relácia o kultúre v STV má 25 minút? Bolo ich niekoľko. Málo. Dve ruky jedného čitateľa by na zrátanie postačili.
Kniha Alty Vášovej Ostrovy nepamäti má šancu zarezonovať vďaka tomu, že bola tento týždeň ocenená cenou Anasoft litera 2009. Rovnako kniha Pavla Rankova Stalo sa prvého septembra, ktorú zase za najlepšiu vyhlásili čitatelia, a aj osem ďalších nominovaných kníh. Ceny ako Anasoft Litera sú v prostredí, v ktorom kultúra pláva ako orechová škrupinka niekde ďaleko za nákladnou loďou naloženou chlebom a politikou, nesmierne dôležité.
Nielen pre samotných autorov a vydavateľov, ale predovšetkým pre tých, ktorí slovenskú literatúru vďaka pretlaku bulváru nevnímajú, neorientujú sa v nej, nedôverujú jej, nevedia o tom, že nejaká vôbec existuje, pretože o nej naposledy počuli v základnej škole.
Ešte máme pred sebou obrovský kus cesty, kým sa dostaneme do štádia, že televízia odvysiela udeľovanie cien v priamom prenose na prvom kanáli, že sa budú na víťaza uzatvárať stávky v stávkových kanceláriách, že naše najlepšie knihy nebudeme hľadať v najspodnejších regáloch kníhkupectiev a knižníc.
V našich vodách môžeme byť radi, že slovenská súkromná firma pomáha držať nad hladinou takýmto spôsobom slovenskú literatúru a že sú médiá ochotné venovať nominovaným autorom a ich textom viac priestoru na rozplavbu ako zvyčajne. Vďaka bohu za to. A sláva víťazom. Lebo ako napísal jeden internetový anonym – citat sa da aj telefonny zoznam… ale nie je to bohvieaka literatura…