Socík
Človeče, pomôž si, aj boh ti pomôže, vraví sa. Ak ti to zákon nezakáže, dalo by sa doplniť. Tento týždeň prišli poslanci s dvoma návrhmi zákonov. Jeden sa príslovím riadi a jeden ho popiera. Jeden by mal zlegalizovať nelegálne príjmy, druhý by mal doteraz legálne príjmy zakázať.
Jeden sa týka poslancov, ktorých poslanecké platy sa pohybujú okolo 2 000 eur, plus nezdanené paušálne náhrady, náhrady „ušlého“ príjmu, dokonca aj náhrady za stratu času. Plus ďalšie výhody ako je cestovné náhrady, asistent, kancelária či notebook.
Druhý sa týka rodičov, teda poberateľov rodičovského príspevku, ktorého výška je momentálne 164,22 eura mesačne. Plus prídavky na deti vo výške 21,25 eura. Pričom výška rodičovského príspevku sa s počtom detí neznásobuje a žiadne ďalšie náhrady či výhody rodičia od štátu nedostávajú.
Sú rodičia, ktorí si dokážu aj popri celodennej starostlivosti o deti niečo zarobiť. Bez toho, aby tým ich dieťa utrpelo nejakú zdravotnú alebo duševnú ujmu. Sú rodičia, ktorí nechcú roky sedieť doma, hlúpnuť a prichádzať o svoje pracovné návyky. Štát im doteraz veľkoryso umožňoval pracovať formou práce na dohodu, zdanenej 19 %.
Nový zákon im dáva – opäť veľkoryso – na výber. Ak uprednostnia pevnú sumu zvýšeného rodičovského príspevku 256 eur, nebudú môcť legálne pracovať vôbec. Ak uprednostnia možnosť občasnej práce na dohodu, budú dostávať len dnešných 164,22 eura.
Poslanci by, naopak, vďaka ich zákonu mohli legálne podnikať a súčasne aj napĺňať za plat a príplatky svoje poslanie. Veď sme už počuli, že byť poslancom je poslanie. Počuli sme aj to, že byť matkou a otcom je poslanie. Asi všetci máme na zemi nejaké poslanie. No nerozumiem tomu, prečo niektorí si svoje poslanie spríjemňujú zákonmi, ktoré im umožňujú slobodne si zabezpečiť toľko prostriedkov, koľko potrebujú a koľko dokážu a prečo to tým druhým zakazujú.
Nerozumiem tomu. Budujeme si tu nejaký interný socializmus? Chceme, aby si boli určité skupiny rovné? Aby ani jedna mama nemohla mať viac ako tá druhá? Alebo chceme zapĺňať škôlky a jasle, ktoré sú už preplnené? Alebo to má niečo do činenia s počtom pracovných miest? Chce štát za každú cenu platiť rekvalifikácie a podporu v nezamestnanosti ženám, ktoré by si svoju prácu a pracovné návyky mohli udržať aj počas materskej? Alebo sa chceme vrátiť niekde do praveku, keď ženám stačili deti, kostol a kuchyňa? Alebo len zachraňujeme krachujúcu Sociálnu poisťovňu?