Najnovšie

Múr na vrchole hnojiska

Pred piatimi rokmi žili na okraji jednej obce v Michalovskom okrese ľudia v opustenej silážnej jame. Toto obydlie pozostávalo z troch betónových múrov silážnej jamy, jedného múru z hliny a kameňov a z plechovej strechy.

Monika Kompaníková, spisovateľka
23.10.2009 09:34 , Aktualizované: 23.10.2009 09:34
odoberať
Google News
zdieľať
Kompaníková

Vonku ohnisko, vnútri tma. V jame bývali malé deti, psy a zo dvadsať dospelých. Jama bola za dedinou, medzi kríkmi ju nebolo ani nevidieť, len spoza porastu sa ozývali čudné zvuky. Málokto v dedine o jame niečo vedel a kto vedel, radšej nič nehovoril.

Kúsok na západ, na okraji inej obce, za spustnutým areálom bývalého JRD zase stál osamotený dom, v ktorom bývalo okolo sedemdesiat ľudí. Trvalý pobyt nemal v dome takmer nikto. Voda v studni bola zelená, elektrina odpojená, na potrebu sa chodilo, kam kto dobehol. Deti sa hrali so zajačou hlavou. Pri Krupine je zase ďalšia obec, kde žijú rómske rodiny na poli za cintorínom. Z dediny nie je chatrče ani vidieť. Pamätám si akúsi polozemľanku vyrobenú z časti starého autobusu posadeného do svahu. Žiadna spevnená cesta, voda, elektrina, žiadne listy vlastníctva, povolenia, trvalé pobyty, nič.

Mnohé rómske rodiny delí od základnej infraštruktúry aj niekoľko kilometrov. Segregované osady, osamotené chatrče aj celé rómske bytovky stoja za riekou, cez ktorú je postavená len drevená lávka, za štvorprúdovou cestou bez semaforov alebo za železničnou traťou a deti cestou do školy preskakujú cez koľajnice. Alebo stoja niekde v lese, v areáloch bývalých družstiev, statkov, baní, stavenísk. Nevedú k nim drôty, potrubia, asfaltové cesty, autobusy MHD pri nich nemajú zastávky. Od domov bielych sú už roky bezpečne oddelené pevnou prekážkou, infraštruktúra k nim nikdy nedorazí pre vzdialenosť a ilegalitu.

A zrazu, čo sa nestane: v Ostrovanoch pri Sabinove za obecné peniaze vyrastie dvojmetrový betónový múr a všetci zrazu krútia hlavami a mudrujú, či tým neboli porušené ľudské práva. V skutočnosti je na Slovensku niekoľko desiatok takto rozdelených dedín. Zvykli sme si na ne, fotíme si ich, hanbíme sa za ne, narážame na ne náhodne pri potulkách krásnym Slovenskom. Vysoký, zďaleka viditeľný múr je len takou vlajočkou zapichnutou na vrchole veľkého hnojiska.

diskusia
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najčítanejšie