Ach, tie zuby
Minule som tu pri vymenúvaní všetkých možných októbrových sviatkov zabudla dodať, že tento mesiac bol okrem iného i Mesiacom zdravých zubov. Podľa mňa by sa to malo pripomínať aj každý mesiac. Dobrou starostlivosťou sa dá totiž takmer stopercentne vyhnúť návšteve zubára, čo nie je veľmi príjemná záležitosť
Veď bolesť zubov je vraj druhá najhoršia hneď po pôrode. S mojím otcom chodí k zubárovi mama, stráži ho, aby neušiel, kým príde na rad. (Iba raz šiel k nemu dobrovoľne, a to keď sa ako tankista počas vojenskej služby pri manévroch cez rozvodnenú rieku takmer utopil. Na druhý deň dal prednosť zubárovi. Kde to bolí? opýtal sa ho a o pár sekúnd bola vonku zdravá stolička. Zbytočne, pretože ho i tak poslali hneď naspäť do tanku.)
Ako dieťa som sa aj ja veľmi bála zubára. Keďže som milovala cukríky a jedla ich na kilá, často som ho navštevovala. Pri každej prehliadke mi objavil zopár kazov. Jasné, že na vine bola moja nedostatočná starostlivosť. Na maminu otázku, či som si umyla zuby, som prikyvovala, hoci som si iba namočila kefku. V puberte, keď mi už záležalo na peknom úsmeve, som mame moje plomby vyčítala a sľúbila si, že na zubnú hygienu mojich detí budem dohliadať poriadne. Nuž, stojí to dobré nervy. Ešte neprešiel deň, aby som ich do kúpeľne nemusela poslať. Ale som nekompromisná, darmo sa zašijú do postele, vytiahnem ich z nej, i keď už spia. Vlastnú kefku dostali hneď pri prvom zúbku a do šiestich rokov som im umývala zuby pre istotu ešte aj ja. Zatiaľ nemajú ani jednu plombu. A hoci tvrdím, že za to, aké deti sú, môžu z 90 percent gény a len desiatich výchova, v tomto prípade úspech pripisujem sebe. A som naň náležite pyšná.
Lebo zuby sú veľmi dôležité, starosti s nimi nás sprevádzajú po celý život. Napríklad mama teraz rieši výmenu mostíka a dcérke idú zuby, už asi pol roka. Zatiaľ jej ich vyšlo len 7, takže ma ešte čaká zopár zlých dní a nocí. Čo už, keď rastú zuby, človek má nárok na mrzutú náladu. Mimochodom, v mojich 37 rokoch mám ešte jeden mliečny zub a keď som nervózna a zlá na deti či manžela, zvyknem sa na to vyhovoriť: prepáčte, ide mi zub. (I keď pravda je, že nový zub mi už vyrástol, akurát vnútri čeľustnej kosti.) Ozaj, neviete, ako dlho vydržia mliečne zuby? Dúfam, že ešte dlho, k zubárovi sa mi veľmi nechce…