História a deti
Podľa nedávneho prieskumu medzi anglickými školákmi bol Hitler nemeckým futbalovým trénerom, holokaust oslavou konca druhej svetovej vojny a v Osvienčime stál lunapark. Ktovie, čo by na to povedal Imré Kertész, maďarský spisovateľ, ktorý má dnes narodeniny.
Nie je taká samozrejmosť, že sa ich dožíva, pretože ako štrnásťapolročného ho odvliekli práve do koncentračného tábora v Osvienčime. Svoju skúsenosť pretavil do príbehu o chlapcovi, čo berie tábor ako fakt, ktorému sa treba za každú cenu prispôsobiť, aby prežil. A práve táto jeho najprekladanejšia kniha Bezosudovosť prispela k tomu, že v roku 2002 dostal Nobelovu cenu za literatúru, okrem iného aj za to, že „poukázal na krehkosť jednotlivca v barbarskom behu dejín“.
Dnes 9. novembra si pripomíname aj iný deň, a to tzv. Krištáľovú noc, keď v roku 1938 vypukol v Nemecku protižidovský pogrom, počas ktorého vypálili takmer 300 synagóg, zdemolovali 7 500 židovských obchodov, zabili asi 100 ľudí a 27-tisíc odvliekli do koncentračných táborov. Ale najprv Židia museli odstrániť škody a zaplatiť pokutu miliardu mariek. Myslím, že keby do prieskumu pridali aj otázku o tejto noci, školáci by odpovedali podobne ako o Hitlerovi. Pretože pre deti predstavujú udalosti okolo druhej svetovej vojny suchopárnu poučku z učebnice dejepisu, ďalší dátum, ktorý sa treba nabifľovať. Nuž, všetci vieme, že skúsenosť je neprenosná, ale i tak sa dá k nej aspoň priblížiť. Napríklad i tým, že by si deti v rámci dejepisu pri výučbe o holokauste prečítali knihu Bezosudovosť či koncentračný tábor navštívili.
Presne dnes je i ďalšie výročie, a to 20 rokov od pádu Berlínskeho múru a blíži sa aj 17. november. To všetko sú udalosti, o ktorých môžeme deťom porozprávať z prvej ruky, z našej vlastnej skúsenosti. História z pohľadu jednotlivca či rodiny je pre dieťa určite zaujímavejšia. Vhodnou príležitosťou na to je napr. výstava fotografií o páde komunizmu v bývalom socialistickom bloku pred 20 rokmi. Je inštalovaná na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Ak máte možnosť, zastavte sa tam s deťmi, porozprávajte im o tom, čo ste vtedy robili, ako ste to prežívali. A možno pre ne táto časť histórie prestane papierovo šušťať stránkami dejepisu a aspoň trochu ožije.