Riedenie
Sedeli sme večer s kamarátmi a jedli sme syry. Kamarát rozprával príhodu, ako raz kupoval slovenský ovčí syr v stánku pri ceste, niekde... to je vlastne jedno kde. Pani predavačka ho ubezpečovala, že je to naozaj pravý ovčí syr, naša pýcha, naša tradičná slovenská lahôdka, náš potenciálny exportný artikel, lákadlo pre turistov.
Kamarát však už svoje skúsenosti so slovenskými podnikateľmi má, a tak poznamenal, že jeho žena má silnú alergiu na kravské mlieko. A vtedy usmievavej pani zmrzol úsmev na tvári a nôž sa zasekol uprostred hrudy. Tak to radšej nekupujte, povedala.
Riediť biele drahšie ovčie mlieko bielym lacnejším kravským mliekom nie je asi žiadna fuška. Hlúpemu konzumentovi to môže byť jedno, povie si podnikateľ, rozdiel v chuti je minimálny, ale zisk, ktorý sa takýmto malým klamstvom znásobí, už môže byť významný. Ak to kupujúci zistí, viac sa nepristaví. Ale to nie je až taká tragédia, lebo iní sa zastavia. Aspoň raz.
Slovenskí podnikatelia riedia radi a všetko. Človek by neveril, na čom všetkom sa dá riedením zarobiť. V krčme sa vodou riedia číre destiláty, vína, džúsy. Repným cukrom alebo škrobovým sirupom sa riedi med. V pekárni sa medzi čerstvé rožky primiešajú tie, čo sa nepredali včera, v zelovoci sa medzi navážené zemiaky prihodí vždy jeden hnilý. Skúste si v supermarkete kúpiť aktuálne predvianočné mandarínky v sieťke. Mletá červená paprika sa dá miešať s drvenou tehlou, mleté orechy so strúhankou, objem gaštanového pyré sa dá zvýšiť fazuľou.
Staré mäso sa vykúpe v octe, aby nezapáchalo, alebo v hypermangáne, aby sčervenelo, alebo sa natrie pikantnou omáčkou a ugriluje. Alebo sa len prelepí etiketa s novým dátumom spotreby. Halušky sa dajú urobiť aj z jedného zemiaka a kila múky, bryndza sa doriedi smotanou, stará treska sa zmieša s čerstvou treskou. Jedno čajové vrecúško sa vylúhuje aj dva-trikrát, káva Štandard sa presype do nádoby s nápisom 100 % Arabica. Podnapitému občanovi sa pivo načapuje centimeter pod rysku a k piatim čiarkam na účte pri položke borovička sa pripíšu ďalšie dve.
Slovenskí podnikatelia našťastie ešte nedošli tak ďaleko ako čínski, ktorí nemajú zábrany primiešať melamín do materského mlieka, ale svojho zákazníka ešte stále považujú za niekoho z druhej strany barikády. Zákazníka si netreba vážiť, treba ho len šikovne obtiahnuť.