NEP
Keď vodcovia potrebujú niečo oživiť, musia sa spoľahnúť vždy na jednotlivca. Na jeho chuť a odhodlanie. Na jeho dravosť, ktorá má korene v pude sebazáchovy. V pohlavnom pude. Plodiť a kŕmiť potomkov. Vtedy idey nefungujú. Rozdáte im živnostenské listy, prípadne im dáte kúsok pôdy, odvážnejším trafiku, penzión, banku, podnik.
Kto chce spievať, nech spieva. Kto chce písať, nech píše. Donášať netreba, je sloboda. Nová ekonomická politika. Z roka na rok sa cíti, ako snaženie ľudu všetko posväcuje, ako to pučí a ide do kvetu. Lenže ľudia bohatnú krížom-krážom, niet v tom poriadku, a čo je najhoršie, začínajú hovoriť do všetkého. Toto by chceli mať takto, tuto by sa chceli spojiť s týmto, vytvárať spojenia bez hraníc, nadnárodne. Strácajú vlastenecký cit, len prachy a prachy. Vzdali by sa aj štátu, aj Boha. Treba im vtedy pripomenúť, že poriadok, úcta a hlas krvi, rodičia, sociálnosť, humanita sú návod na prežitie. Treba sa postaviť medzi hodnoty a tých, ktorí ich vytvárajú, aby sa to trošku skoordinovalo. Potrebuje to ideu. Tomuto toľko a tamtej pridať, tomuto nedať, lebo sa nebojí a strach treba, lebo bez strachu by nebolo poslušnosti.
Niet nebezpečnejších ľudí, ako sú ľudia s ideou, niet politicky nebezpečnejších, ako sú tí, ktorí tvrdia, že sa o politiku nezaujímajú. Všetko je politika. Aj nekritizovať vedúceho je politika. Aj ho kritizovať. Strach o prácu je politika. Aj počítať s tým strachom je politika. Vyrubiť človeku daň je politika a minúť spoločné prachy je politika. Otvoriť nedokončenú diaľnicu je politika. Pripraviť zákon na znárodnenie je politika. Bez nej to nejde, musí mať však vnútornú energiu, ktorej verí väčšina. Kde však vziať zdroj, aby to svietilo a hýbalo sa, išlo vpred? Ako zhromaždiť vôľu jednotlivcov? Tvorivých.
Netvorivých zhromaždíte jednoducho. Sú predurčení na zhromažďovanie a odovzdávanie vlastnej legitimity. Kúpite ich za guláš. Len potom guláš každý deň a veľa k tomu. Ako to vyvážiť, aby sa tomu dalo veriť a nespreneveriť sa tomu? Tak toto je politika, ktorej sa u nás nedarí.