Nasadajme
Zvolebnieva sa. Cítiť to na každom kroku. Všetci začali byť aktívni. Vyťahujú sa témy, ktoré by pred pár mesiacmi boli smiešne. Teraz sa však fantázii medze nekladú. Od vlastenectva, ktoré by malo byť zapracované do zákona, po staronové okázalé rušenie imunity poslancov, schôdzky s poďakovaniami za spoluprácu vo voľbách o župana, ale vlastne dohody o taktike, ako vo voľbách poraziť toho druhého a pritom si nechať ruky voľné a k ničomu sa neviazať.
Každá strana sa tvári ako totálny víťaz a vymedzuje si právo na spájanie sa s kýmkoľvek. Intelektuáli myslia na toľko nuáns, že spolupráca je vlastne vylúčená. Prieniky záujmov veľké, cesty rôzne. Ako prejsť sto krokov a nepohádať sa? Napríklad o tom, kto má väčšiu zásluhu na dobrom výsledku, a teda je lídrom v taktike. Malá koalícia je slabé vojsko, veľká problematické vojsko.
Nestanú sa prichýlené malé strany väčšie a prichyľujúce väčšie menšie? Koľko otvorenosti pocítiť a koľko ukázať? Dá sa novým lídrom zmeniť minulosť? Dá sa starým písať nová budúcnosť? Dá sa frakčnosť z minulosti povýšiť na spoluprácu v budúcnosti? Ako sa dá v politike národu ospravedlniť alebo ho nadchnúť?
Kto z politikov niesol zodpovednosť za chyby, ktoré spravil? Možno Iveta. Ale ona je iba výnimka, čo potvrdzuje pravidlo. Lepšie si neklásť tieto otázky a neobzerať sa späť. Morálka do politiky nepatrí, to vedia všetci. Je to vymyslené celosvetovo. A tak budú asi vo voľbách opäť lepšie bodovať témy sociálnosti a vlastenectva. Myslím národne, cítim sociálne. V rodnom bahne si budú bahniť politici. Toľko vysmievaná, taká ošúchaná, ale neprekonateľná formulka pre toto aj minulé storočie.
Jesenský a jeho Demokrati na pokračovanie. Divadlo tragédov a klaunov. Poznanie štátneho práva na prešľapoch z minulosti. Nenapadnuteľné rozumy, ktoré keď vysvetľujete a tvárite sa, že vás sa netýkajú, lebo viete, že pamäť ľudu nie je slonia pamäť, vyzerajú dokonca výborne. Kolotoč, ktorý sa pridlho krúti a je na ňom mierne nevoľno.