Výťahy
Keď sa otvoria dvere na výťahu, povzdychnem si. Opäť plný, dnu sa nedostanem. Som na prvom poschodí známeho nákupného strediska a potrebujem sa dostať do garáže v suteréne.
Keby som nemala dieťa v kočíku, už dávno by som zbehla peši, v duchu mojej zásady nepoužívať výťah, kým to nie je nutnosť. Ale s kočíkom to dole schodmi sama nezvládnem. Nič to, hádam sa dnu dostanem tentoraz, pomyslím si, keď z druhého poschodia klesá výťah. Smola, znovu obsadené, už po piaty raz. Kabína je plná mladých nabitých mužov či štíhlych žien, ktorí si boli zacvičiť v posilňovni na druhom poschodí. V ďalšej várke z prízemia je zas kočík. A tak to ide dokola, asi 15 minút, keď konečne vystupuje jeden pár a ja sa natlačím na ich miesto. Ostatní sa síce tvária pochybovačne, či sa tam vojdem, ale nakoniec sa posunú, každý o kúsoček, až sme všetci dnu. Okrem mojich troch detí. Tie musia ísť pešo. Výťah ide najprv hore, nič to, aspoň sa povozíme.
Tentoraz som to ja, kto sa zatvári ľútostivo pri pohľade na pretiahnuté tváre mladých mužov, keď sa otvoria dvere. Chápem, po tých dvoch hodinách cvičenia sú takí vyčerpaní, že zvládnuť tie dve poschodia peši je už nad ich sily. Podobne sa zatvárim aj na prvom poschodí i na prízemí. Keď sa konečne dostanem z obkľúčenia ľudí v suteréne, nastáva ďalší adrenalín. Kde tak moje deti sú? Chvíľu pobehujem po garáži s kočíkom, premýšľajúc, ktoré schody boli najbližšie k výťahu a kam ich asi vyviedli. Nakoniec sa šťastne nájdeme. No dnes nás čaká ešte jedna úloha. Zaparkovať do garáže v centre mesta. Voľné miesto je až hlboko v podzemí, opäť nutnosť použiť výťah. Tento je taký miniatúrny, že vedľa kočíka sa sotva nájde miesto pre mňa. Tentoraz nečakáme dlho. Hneď na druhý pokus výťah zastane na našom podlaží a vystúpi z neho pár. Keď som celá šťastná dnu, pani zvolá: ja som sa pomýlila, musím o poschodie vyššie. Chce dnu, no mňa už nedostane von, ani keby ma chcela vytiahnuť. Darmo sa tvári urazene.
Sú sviatky, väčšina z nás sa bude prejedať a potom si na Nový rok dávať záväzky, že schudnú a budú sa hýbať, niektorí si dokonca kúpia aj ročnú permanentku, aby ich to zaväzovalo. Ale možno by stačilo začať aj s malými cieľmi, ako napríklad nepoužívať výťah, ak nemusíme.