Núdza i cnosť
V súčasnosti sme s Vianocami každoročne konfrontovaní akosi pridlho. Masívne kritizujeme fakt, že prakticky od konca letných prázdnin sa navodzuje atmosféra ich očakávania. Septembrové školské nákupy sú v obchodoch plynulo vystriedané nenápadne pribúdajúcimi blyšťavými reťazami, ligotavými zvončekmi a figúrkami striebristošedivých ujov v červených hazuchách.
Títo dobrosrdeční rozdávajúci strýčkovia nemajú univerzálne meno. Nech si ho len každý dosadí podľa vlastného ideologického zamerania alebo chute. Ozaj chuť… Ktovie akú môžu mať salónky ležiace pri pokladniciach celé mesiace? Až sa takmer zdá, že je zbytočné ich vôbec niekedy odkladať. Rekvizity, atrapy?!
Pravý neurotický ošiaľ však nastáva približne dva týždne pred. To sa už kupuje a znáša vo veľkom. Prekypujúce nákupné košíky, tlačenica, zhon. Nasýtení sa pripravujú na presýtenie. Hoci: nerobme z núdze cnosť a z prebytku nedostatok. Nikto nezaručí, že skromné Vianoce o orieškoch, medovníkoch a koledách nutne musia byť silnejším a ozajstnejším zážitkom ako bujaré lukulské hody s onakvejšími zábavkami. Proti gustu žiaden dišputát, proti Vianociam každá výhrada zbytočná.
Tak alebo onak: keď nastane hodina há, presnejšie, keď sa dátum preklopí do zajtrajšieho 24. decembra aj tak je všetko inak. Stíšenie, upokojenie a očakávanie nastane bez ohľadu na to, koľko ukričaného stresu mu predchádzalo. Každý oslavuje i svätí po svojom. Tak ako vie, chce a môže. Nešťastní a odmietaví sú len tí, na ktorých si siahla (alebo ktorých ohrozuje) strata blízkych, zdravia, práce, zmyslu života… Na tieto bolesti a zúfalstvá sú aj Vianoce krátke a hlasný vzdor býva iba maskovaným strachom. Všetci ostatní sa tešia. Priznane, nepriznane, pre túto chvíľu, po tieto dni. Aj vy sa iba tešte – nech už budete pod stromčekom, na lyžiarskom svahu, v práci alebo v posteli ! Šťastné a veselé Vianoce všetkým.