Tejto krajine
Nech už sa stane čokoľvek, viem, že to najkrajšie, čo ma v najbližších dňoch čaká, je stretnutie s mojou krajinou. Prihovorí sa mi zo svojej útlosti sprostred veľkého sveta, aby ma znovu obdarila všetkými ročnými obdobiami. V tisíckach jej podôb budem opäť s napätím čítať v tvárach známych i neznámych znamenia úspechov a neúspechov, radostí i strastí.
Ak budem mať šťastie, vtlačí mi opäť do chôdze silu svojich hôr a znovu uvidím svet presne tak, ako sa zrkadlí v jej jazerách a riekach. Priviedlo by ma do rozpakov, ak by som mal povedať, čo ju tvorí. Najskôr by to azda bola zmäť nanajvýš nesúrodých a pritom celkom obyčajných dní. Alebo výkriky a zašepnutia v horúčkovitom snivom rytme jej nocí, nespočetných vôní snehu, kypiacej jari, letných očistcov a jesenných ohňov. Nech už aj šumí v knižniciach a bzučí tisícmi počítačov, vždy pri nej bude rozhodujúca len prítomnosť mojich spoluobyvateľov, ktorí sa so mnou opätovne budú deliť o znovuzrodenie jej zázraku.
Neviem, či som poznal dosť iných krajín, ale viem, že som sa do nej vždy rád vrátil. Neviem, či som počul dosť iných slov v cudzích a očarujúcich jazykoch, ale viem, že nijaké iné mi nezneli sladšie, či už v láskavých alebo hnevlivých prehovoroch. Veď ak aj človek počúva cudzie piesne, nikdy sa medzi nimi nestratia ani tie, ktoré patria iba jej. Iba voči nej sme bez rozdielu – my sami sme ňou. Mnohí z nás ju opustia a všetko, čo v nej zakúsili, dobré i zlé, nech im poslúži iba na prospech. Mnohí z nás do nej ešte len vstúpia a oživia ju krikom a plačom. Nech im poslúži iba na prospech. Mnohí z nás v nej zostanú a budú spolu s ňou putovať aj v budúcom roku v ťažkých skúškach, hlbokých smútkoch a drsných strádaniach, aby v nej napokon našli i kúsok úsmevu.
Veľmi chcem všetky tie nové hodiny a dni. Aj keď pritom tuším, že aj tento rok budú všetky iba také ako vždy – únavne všedné a vtieravo obyčajné – teraz ešte nemám nijaký dôvod tomu uveriť. Lebo nič to nemení na tom, že práve medzi nimi budú i tie dobré a krásne. Keď dohasnú ohňostroje a posledná slza vína stečie po stene pohára, stane sa moja krajina opäť zázračnou vo svojej tajomnej nevšednej a dôstojnej obyčajnosti, plnej skutočného života. Ak má byť jej nový rok takým, nech je potom práve taký aj môj a tvoj.