Čosi je čudné
Človek sa trochu opije, zrak mu oslepia ohňostroje, ohlušia ho výbuchy petárd a zrazu ticho a je o rok viac. A navyše koncovka toho dátumu už je dvojciferná. Nielen jednotka na začiatku sa zmenila pred pár rokmi na dvojku, ale aj na konci sa začínajú zmeny. Jednociferná ľahkovážnosť nadobudla dvojcifernú pevnosť.
V minulom storočí sa o tomto čase už zberalo na vojnu. A nebola to len taká obyčajná vojna, ale prvá svetová. Ľudia si ju dlho pamätali, spievalo sa o nej v pesničkách, dedovia nedali na ňu dopustiť. Počúval som ľudí, čo si prajú do nového roku. Hlavne zdravie, vraj ostatné príde samo. A pritom vojna vždy potrebuje zdravých, chorých ani na vojnu nebrali. Keby nebolo missiek a ich túžby po svetovom mieri, tak slovo mier už ani nepočujete. Aj prezidentov v novoročných prejavoch väčšinou trápilo, že sa zhoršili medziľudské vzťahy. A na vine sú vraj peniaze a naša honba za nimi.
Mali by sme vraj byť skromnejší. Asi viac lásky a menej prachov? Alebo viac lásky bez prachov? Skrátka, bolo naznačené, že prachy a láska súvisia. Dokonca ich spomínali aj pri mestských oslavách. Že musia byť skromnejšie. Ale pritom sa ľudia bavili rovnako, ak nie veselšie. Možno toto je cesta. Veselosti pribúda, prachov ubúda. Dostať to ešte do lásky. Ale zišlo by sa aj do zdravia. Predstavte si. Čím menej peňazí, tým viac zdravia. Nemocnice s láskou vracajú peniaze, aby bolo veselo a zdravo. No bez žartu, dúfam, že toto storočie s tamtým nebude mať nič spoločné. Dúfam, že prezidenti sú rozumnejší, ľudia iní, všetko iné… všetko iné. Vzdelanejšie, poučenejšie. Aspoň pri tých oslavách to tak vyzeralo. Či nie?
Ja neviem, pozorne sa dívam do telky, do očí ľuďom. Prachy? Zdravie? Láska? Pozorne som si aj vypočul prejav nášho prezidenta. Čo poviete? Hádam je to v poriadku. Či nie? Čo poviete, ľudia? Nič nie je horšie ako obavy na začiatku roka. Možno to tie ohňostroje a teraz to ticho. Možno to spraví sóda bikarbóna. Ale 2010? Vyzerá to prazvláštne.