Majetkový zákon
Ako Halleyho kométa sa k nám pravidelne vracia zákon o pôvode majetku. A poslanci sú v rozpakoch. Nebude zákon príliš retroaktívny? Nebude opäť v rozpore s ústavou? Nebude úprava ústavy účelová? Nepôjde o ďalšie znárodnenie? Rušíme prezumpciu neviny?
Takže niekoľko myšlienok, ako uľahčiť svedomiu poslancov pri hlasovaní o zákone proti zlodejstvu a korupcii.
Božie prikázanie nepokradneš platí dve tisícročia. Ukradnutý majetok nikdy nebol posvätený. Ak by chcel zlodej tvrdiť, že majetok nakradol už pred novembrom, treba ho zavrieť do blázinca či zaliať do epoxidu a vystaviť v múzeu. Vtedy sa určite nedalo kradnúť po miliónoch. Každá úprava ústavy je logicky účelová vrátane 27 dodatkov ústavy USA. Bezúčelne by aktualizoval ústavu len blázon. A že dôkazové bremeno ponecháme na podozrivom? Aj to existuje už dávno a nazýva sa – alibi. Naozaj nevidím dôvod, ak môj majetok o milióny presahuje moje príjmy, prečo by sa ma policajt, súd pri všetkej zdvorilosti nesmeli opýtať, odkiaľ pochádza ten rozdiel. Ak ukradnete či bona fide kúpite ukradnuté auto, aj doteraz vám ho zhabali, či ak chcete tak „znárodnili“. Prečo by rovnaký postup mal byť zločinom pri stokrát drahších nehnuteľnostiach? Kde je vôľa, tam je cesta. Kde vôľa nie je, neschodné chodníčky sa už nájdu, však?