Dobrá rada
Jedna moja známa mi hovorí, že mám čudnú povahu. Aj v tých článkoch, ktoré píšem, to vraj vidieť. Stále vztýčený prst a stále poučujem. Kto je na to zvedavý, treba myslieť pozitívne, život má aj pekné stránky, netreba sa tváriť ako najmúdrejší. Zľakol som sa, neznášam, keď ma niekto poučuje. Preletel som očami, čo som v poslednom čase popísal - a fakt.
Taký mudrák by mi tiež pekne liezol na nervy, keby som nevedel, že som to ja a ja som si už na seba zvykol. Musel som si. Kto chce žiť sám so sebou, musí si na seba zvyknúť. Ale ako nevztyčovať prst? Musíte ho občas vztýčiť, čo len na to, aby ste zistili, odkiaľ fúka vietor. A keď to už raz cítite, nepridáte zvedavú otázku aj o tom, že kde je sever? Nebudete predsa tvrdiť, že stačí si obliecť svetrík, keď vonku strašne leje a treba plášť do dažďa. Aký pesimizmus, keď ide o zdravie? Myslieť pozitívne je dobrovoľný akt, ako sa zbaviť polovice toho, čo robí myslenie myslením, tvrdí priateľ Peter Gregor.
Keď iné človek vidí a iné počuje, chyba je v hlave. A zväčša systémová. Vztýčený prst dostáva kŕč a môžete si ho pichnúť do… oka, aby nevidelo, alebo ucha, aby nepočulo. Prechádzky sú dobré, ale čo keď niekoho stretnete? Keď nemusíte na úrad, ak nič nevlastníte, ak neplatíte dane, ani nájomné, ak vám deti nechodia do školy, nemáte auto a máte čas nemyslieť na súvislosti sociálne, nemusíte k doktorovi, ba ani do práce, tak nepočúvajte ani rozhlas, vypnite televízor, hoďte si prikrývku cez hlavu a myslite pozitívne. Vyžeňte partnera z hlavy, aj z postele, sex nepotrebujete. Život s vami vydrbe úplne iným spôsobom.
Tým, ktorých postavili k múru a išli odstreliť, najprv zviazali ruky a previazali šatkou oči. Človek by myslel, že z humánnych dôvodov. Omyl. Zviazali vás, aby ste sa nemykali, lebo hýbuci sa cieľ sa triafa horšie. A oči vám zaviazali, aby sa vyhli vášmu vyčítavému pohľadu, keď vám vpálili guľku do hlavy. Nechcem byť pesimista a tvrdiť, že preto, aby ste sa nedozvedeli, že vás to strieľa sused.