Opice a orly
Vojdite do Chovproduktu. Tam ľudia predávajú zvieratká ľuďom. Aké sa im páčia. S farbami, vlastnosťami. Čo zvieratko, to pokušenie. Akváriá a klietky. Pri hladine sa s modrým závojom v čarovných kruhoch ako v tanci so smrťou vlní Bojovnica. Keď si ju kúpite, ostatné rybičky sa budú krčiť pri dne.
Každý deň zaútočí a jedna z nich bude roztrhaná. Až tá ukrutnica zostane sama. Desaťeurový zabijak. Predáva sa dobre. Ako nájomný vrah medzi ľuďmi. Drahé sú aj papagáje. Tiež majú pestrý šat a naučia sa papagájovať, čo len chcete. Väčšinou sú to oplzlosti. Aj privítania a sladké rečičky, ale skutočnú hrdosť prinášajú tie bonmoty na „k“ a „p“. Za to ľudia cvaknú aj šesťsto éčok.
Lacné sú škrečky. Stále niečo stavajú. Domčeky a hniezda. Rodina a rozmnožovanie. Morské prasiatka, ktoré cikajú do pilín a tupo sa dívajú do prázdna a do budúcnosti. Stále pri tom žujú. A v spodných šuplíkoch potkany, ktoré majú všetko na saláme. Vyvalené na chrbte, iba ich poškrabať. Dobre vedia, že sa stanú väčšinou potravou pytóna. Za éčko sú vaše, ale málokto si kúpi potkana, najadaptabilnejšieho a najživotaschopnejšieho tvora. V ľuďoch budí odpor.
Mal som priateľa, ktorý vedel porovnávať zvieraciu ríšu s ľudskou. Zvieracími vlastnosťami a správaním vysvetľoval to ľudské. Zdalo sa mi, že má nesmierny nadhľad, že všetkému rozumie. Sedelo to vždy. Na vojne ma tým upokojoval a niekedy sme sa neskutočne nasmiali. Dodnes mám sklon dívať sa na ľudí ako na zvery a na to, v čom žijú, ako na džungľu. Jeho nadhľad sa skončil tak, že prišiel domov, našiel svoju ženu v posteli s iným, nachystal si povraz, uviazal ho o luster a do povrazu strčil hlavu. Obesil sa, čo zvieratá nerobia. Hoci, keď nad tým premýšľam, kto presne vysvetlil tie dobrovoľne mŕtve veľryby na plážach? Vraj stratili smer. Nie, nemám na to názor, tak neviem, prečo o tom píšem do rubriky Názory. Aj keď takých zvierat, čo robia niečo, čo sa zdá nezmyselné a nepochopiteľné, sa nájde veľa… a v skutočnosti to aj tak je.