Hosana
Dostal som esemesku, že je to strašná nespravodlivosť - chlapci si to zaslúžili. Z toho som pochopil, že hokejisti v boji o tretie miesto s Fínmi prehrali. Chcel som byť pri tom, ale bol som v horách a televízor tu nie je. Veril som a držal palce na diaľku.
Nepodarilo sa. Hokej je taký. Nepocítil som však sklamanie. Ktosi múdry, a myslím, že to bol budhista, povedal, že cesta je dôležitá. A ich púť k onomu zápasu bola pekná. Nielen kolektívu, ale aj každého jednotlivca. Naozaj sa nemajú za čo hanbiť. Je známa naša povaha. Keď výhra, tak hosana, keď prehra – ukrižovať. Ale tentoraz nad ich snažením klobúčik dolu a pekne hlboko. Samozrejme, že by medaila potešila. Anton Špelec – ostrostrelec bol tiež pekne naštvaný, keď mu ju neudelili, veď o tom nakrútili celovečerné kino.
Ale toto je úplne iný prípad. Treba sa radovať a zabudnúť na povahu. Istý kmeň sa zabával tak, že roztrhali list na márne kúsky a potom ho kolektívne skladali. Mali z toho kolektívnu pasiu. Muži, ženy aj deti. Keď ho spoločnými silami zložili, tancovali niekoľko dní. Prišla istá Američanka, dívala sa na to s nadšením, ale povedala im, že ich naučí inú hru. Nakreslila do prachu čiaru a ukázala na strom asi dvesto metrov od čiary. Kto tam bude prvý, vyhrá. Nikto sa nepostavil na štart. Nevedeli totiž pochopiť ako sa ten prvý má tešiť, keď ostatní nezvíťazia. Hra, pri ktorej sa nemôžu tešiť ostatní sa im zdala nedobrá. Dobre. My sme si naše hry vymysleli takto. Nie, neboli sme prví pri strome, ale aj tak by som bol za žúr.
Mám pocit, že je z čoho sa radovať. Z tej cesty. Že krajina, kde stojí pár štadiónov, kde sa v športe väčšinou obohacuje, tipuje a kamufluje, sa narodí pár ľudí, čo nám vedia pripraviť zážitok zo športu. Roztrhaný list sa dá dať dohromady. Kolektívne. Cesta je dôležitá. Dá sa tancovať do rána. Sú na to dôvody. Len sa treba na to pozrieť pod správnym uhlom. Hosana.