Za značkou 'FRAGILE '
Ranná atmosféra v uličkách starého mesta. Predavači zametajú pred svojimi obchodmi, čistia výklady a ukladajú stoličky. Pred francúzskym strediskom chlapík vykladá na vozík zásielku tovaru. Kamarát, ktorý sa pri ňom zastavil, rozvinul veľavravný dialóg: Tak zas bude recepcia? Bude, to je niekomu žiť... Aké majú vína? Na všetkých je napísané "FRAGILE", ale vnútri budú aj iné značky...!
Ukážka, ako život tvorí nové vtipy. A vtipy tak vystihujú staré pravdy. Kráčajúc ulicami, čítame na ľuďoch vonkajšie nálepky. Krikľavé i nenápadné, hovoria len jednu vec: „Fragile“, krehký a rozbitný. Platí to o každom človeku. Na smolu navonok sa aj prejaví skôr to biedne z nás. Našťastie sú však „vnútri aj iné vína“. „Poznám ťa, a preto ťa milujem,“ hovorí západná tradícia našej kultúry. „Milujem ťa, a len vďaka tomu ťa poznám,“ hovorí východný prúd našich kultúrnych koreňov. Preto je krehký aj každý povrchný pohľad na človeka a súbor informácií neumožňuje poznať jeho pravú podstatu. Neviditeľná nálepka, ktorú si nosíme na čele, znie rovnako varovne: nehodnoť ma, kým ma nepoznáš a nepoznáš ma, kým ma nemáš rád.
„Fragile“, krehký je človek i pohľad naň. Našťastie vnútri sú značky vzácnych vín…
V mediálnej kultúre, kde sa všetko núka, aby ľudia spolu hovorili, si paradoxne vymieňame len informácie. Vecné i osobné, ale iba údaje. Prostriedok je len prostriedkom, aj keď ide o mediálny, sprostredkujúci. Nemôže vytvoriť skutočný vzťah. Exupéryho Malý Princ to dávno povedal známym „slová sú prameňom nedorozumení, to podstatné možno povedať len srdcom“. Najskôr treba vytvárať prostredie stretania, až potom prostriedky zdieľania. Víkend, teda „week end“ i „week start“, má byť časom, keď sa človek stáva viac človekom, časom vytvárania a udržiavania vzájomných vzťahov. Pritom najväčšia hora, ktorú treba v živote zdolať, je prekročiť vlastný prah.