Vlasť
Videl som krásnu ženu s malými ústami, ktoré zatiaľ nič nehovorili, takže sa nedalo presne povedať, aká bola. Vraj, keď je žena krásna, nie je verná.
Verné ženy bývajú obyčajne škaredé, alebo presnejšie, nikto nemá o ne záujem. A. P. Čechov tvrdil, že kto si myslí, že má krásnu a vernú ženu, je dozaista blázon a treba ho poľutovať. Potom sa tie ústa rozhovorili. Plamenne, o vlasti.
Málokedy počujete ženu hovoriť o vlasti. To je téma spoločenská a zaujíma väčšinou mužov. Oni za vlasť umierajú vo vojnách a prestrelkách v honbe práve za ženou, maskujúc, že ide o vlasť. Tí šikovní na bojisko posielajú iných mužov, ktorí problém so získaním ženy vôbec nemajú, ale aby sa o ňu mohli postarať a užiť si to s ňou, uveria, že okrem tvrdej práce je potrebné aj bojovať za vlasť. Keď o vlasti hovorí žena, prebúdza to dojem, že sa zbavila egocentrizmu, márnivosti, vlastného egoizmu a pohodlnosti, do ktorej ju uvrhne muž svojím neskrotným záujmom o ňu. Preto ma to zarazilo. Vynorila sa mi Čapkova Matka, ako podáva flintu svojmu synovi a posiela ho do vojny.
Ale táto žena s malými ústami nemá deti, matkou nebola. Je nahnevaná, chrlí síru, keď hovorí o umieraní za vlasť. Pritom netuší, že vlasť, to nie je iba umieranie. To je na začiatku láska a milovanie. Vlasť je spokojnosť s prácou a jej zmysluplnosťou, dobrým zárobkom, z ktorého môžu byť mnohí šťastní. Láska k žene a ženina láska k mužovi, a tu netreba dlhú diskusiu, o čo vlastne ide.
Je to pocit, že človek môže byť na seba hrdý a takisto cíti hrdosť na iných príslušníkov vlasti, keď sa im darí v športe, kultúre a vede, lebo vlasť to je predovšetkým vzdelanie, múdrosť a z toho prameniaci pokoj v duši. Láska k iným národom a obdiv. To sú veci, ktoré sa nedajú uzákoniť. To sú veci, ktoré vznikajú z tvrdej spoločnej práce pre seba a spoločenstvo, v ktorom žijeme. Rodíme sa a umierame. Dlhé roky.
Budujeme tradíciu, ktorú ochraňujeme tým, že ju zveľaďujeme a nedáme ju pokaziť. A vtedy možno aj so zbraňou v ruke. Aby sme nedopadli ako dve hlísty, čo vykukli z ánusu. Jedna bola matka, druhá dieťa. Mami, čo je to, to modré? – Nebíčko. – A to žlté? – Slniečko – A to zelené? – Trávička. – To je krása!!! Mami, a prečo my žijeme v riti?… – Je to naša vlasť, dieťatko.