Iný formát (muža)
Predpoklad exarcibiskupa Sokola ohľadom nezištných a úprimných obdivovateľov vlastnej osoby svedčí o zásadnom nedostatku sebareflexie. Aj tých, ktorí sa dávno prestali akokoľvek zapodievať jeho prezentáciou v rámci cirkevnej funkcie, definitívne dorazilo nehorázne obhajovanie osobného blahobytu počas slovenského štátu. Len taká posledná čerešnička na torte muža nedôveryhodného pre duchovné i svetské spektrum. Reč je o nástupcovi apoštolov, ale stále hovoríme o ľudskom vyžarovaní.
Známy taliansky politológ Giovanni Sartori tvrdí, že nevyhnutným doplnkom identity je inakosť. Kto a akí sme, závisí od toho, kto a akí nie sme… V tomto ohľade mal Sokolov nástupca Róbert Bezák prvú výhodu radikálnej inakosti. Ale i nasledujúce, nevykalkulovateľné dojmy sa vzpierali akémukoľvek porovnávaniu. Muž s láskou k horám, športu, Deep Purple. Nekompromisný chlap vzývajúci úctu a ľudskosť vrátane jasného názoru na hnedé uniformy a fašistický štát. Opäť dojem z kategórie všeobecne ľudských, nesúvisiacich v prvom pláne s cirkevnou hierarchiou.
Osobné listy sa nevynášajú na verejnosť. Tak velí elementárna slušnosť. List súčasného arcibiskupa Bezáka bývalému arcibiskupovi Sokolovi očividne nebol určený na verejnú prezentáciu. Ak ho na svetlo Božie i ľudské vyniesol bývalý arcibiskup, asi predpokladal, že na cirkevnej i svetskej strane existujú fanúšikovia, ktorí ho poľutujú a oponenta morálne odsúdia, zatratia. Čaro nezamýšľaných dôsledkov však funguje.
Sokol chcel pomôcť sebe a konečne pomohol cirkvi. Skrz arcibiskupa Bezáka. O nové horizonty viery pravdepodobne nepôjde. Ale o posilnenie viery určite. Hoci ide o „obyčajnú“ vieru, že veci sa vyvíjajú s duchom doby, nie tuchom slovenského štátu a vďakabohu je na najvyššom poste slovenskej katolíckej cirkvi muž, ktorý zaujme a presvedčí nielen svoje ovečky. Zatiaľ. Potenciál tohto muža je však nepochybne omnoho väčší. Dajme sa príjemne prekvapiť zmenou.