Čo s MDŽ?
Vzťah k Medzinárodnému dňu žien mi pripomína náš pohľad na karnevalové sviatky hlboko zakotvené v stredovekej kultúre. Vieme o nich, ale už nie sú. Z atraktívnosti MDŽ silne ubrala jeho popularita v období socializmu, kde bol predmetom bujarých osláv, ktoré prekračovali spoločensky únosný zámer.
Jednoducho povedané, pilo sa v nich viac ako inokedy. Pili ženy i muži, matky i otcovia, nezriedka aj väčšie deti. Pili na pracoviskách, verejných priestranstvách, pili už vo dne a najčastejšie aj v noci. Časovo obmedzený prejav úcty voči žene bol akosi prirodzene spájaný so silnou opicou, ktorá vo vývoji nad človekom víťazila aj nasledujúci deň (aj keď sa znaky historického vývinu mnohí neefektívne pokúšali dostať do rovnováhy).
V podstate to MDŽ po nežnej revolúcii tak odrovnalo, že mnohí dodnes nevedia, že ide v podstate o americký produkt. Je hodný zavrhnutia a hotovo. Vyráža na povrch iba v podobe reliktov, nostalgie alebo akcií so silnou politickou príchuťou, preto sa dnes mení aj obsah posolstva namiereného proti MDŽ. To nadobúda akoby ekologický charakter. Aspoň podľa niektorých neziskových organizácií, ktoré vyzývajú k tomu, aby ženy kvety aj z takto okliešteného MDŽ vrátili. Žena je vo všeobecnosti natoľko utláčaná, že dávať jej kvety je podobný prehrešok, ako kŕmiť zvieratá vo voľnej prírode.
Vlastne im to iba pripomína útlak a vedie ich to k tomu, aby sa vo vojne všetkých (mužov) proti všetkým (ženám) nespoliehali iba samy na seba. V džungli života by tak mohli zabudnúť na sebestačnosť a stratiť prirodzené schopnosti na prežitie. Ak vraj vidíme ženu s kyticou – niekto jej to vchrstol rovno do tváre: "Si chudera!”
Ako keď som pred pár rokmi stretol na Štrbskom Plese známeho, silne podkutého v prírodných vedách, ktorý tam aj s rodinou kŕmil chlebom kačičky. Na moje mudrlantské ekologické poznámky mi iba odvrkol: "My tu žijeme s nimi a ony tu žijú s nami. Nech si zvykajú! K…y!” Veru je to tak. Ľudská dobrosrdečnosť často nepozná hraníc. Tak ako by ich v tento deň nemusela poznať ani prirodzená mužnosť, ak je naozaj úprimná.
Možno to vo mne naozaj zostalo zo stredoveku, ale dávam ženám kvety len preto, lebo si ich ctím a mám ich rád! A v tom ma ani Valentín, ani MDŽ, ani Deň matiek, ba ani iné dni predsa nemôžu zneistiť.