Deň nezávislosti
Pamätáte na skvelú myšlienku v tom americkom filme pri globálnom ohrození zeme mimozemšťanmi, tesne pred ich inváziou na Zem, v Deň nezávislosti, ale v poslednú minútu jej trvania, keď aj americký prezident sadá do lietadla a ide bojovať spolu s iným bývalým pilotom poprašovacieho lietadla, teraz však alkoholikom, ktorý v konečnom závere zachráni sebažertvou planétu a nechá ako kamikadze buchnúť svoj stroj v útrobách už vírusom nakazený elektronický systém útočníka, skrátka pamätáte na ten moment, ako hlásia cez morzeovku všetkým národom sveta, aby sa spojili a spoločne útočili, lebo sa vie riešenie?
Vidíme Rusov a Arabov, Číňanov a ostatné národy v spojení jedinej myšlienky, ťahať za jeden koniec povrazu. Vymyslené v Hollywoode na efekt a veľmi málo pravdepodobné, ale máte z toho spoločne zimomriavky.
Teraz bol podobný okamih na Deň Zeme. Aby si planéta aspoň symbolicky vydýchla, aby sa ukázalo, kam by sme mali všetci spoločne spieť v rozmýšľaní pri globálnom ohrození Zeme, len paradoxne človekom, nie mimozemšťanom… hoci tie dve kategórie začínajú byť jedna. Zhasla Eiffelovka, najvyšší mrakodrap Ameriky, Sydney, Akropola ale aj košický Dóm, čo ma napĺňa radosťou, že sme v hanbe nezostali a ukázali sme kusisko vlastenectva. Nie malého, okresného, lebo to by zhasol aj Prezidentský palác, ale globálneho. Celosvetového.
V čase kupčenia s emisiami, kde ide iba o prachy a miesto kde sa to svinstvo vypustí, si okresný vlastenec ani nevšimne tú myšlienočku pokusu o deň nezávislosti. Hanbím sa, že som sa o ňom dozvedel až zo správ. Mám zimomriavky. Určite by som sa pridal a vypol by som aspoň chladničku. Takto musím priznať, že som na tom rovnako ako všetci vlastenci, čo zatepľujú z emisií, aby dali najavo, že im ide o úsporu energie. Hoci ide o peniaze. Ukradnuté sčasti tajne a celkom a sčasti verejne.
Zhasnem aspoň svetlo a idem spať. Predtým však ešte niečo tajne zobnem. Chladnička našťastie funguje. Vraj produkuje freóny, ale deň nezávislosti je u nás určite ďaleko. Či?