Otázka pôvodu
Len málo vecí dokáže človeka tak veľmi rozrušiť ako otázka pôvodu. Najjednoduchšia sa týka pôvodu v geografickom zmysle. Napríklad, ak niekde na Slovensku odvodzujete svoj pôvod z Bratislavy, zistíte, že mnoho ľudí to považuje za niečo nepatričné. Bolo by od vás oveľa slušnejšie, keby ste pochádzali odinokadiaľ. "Viete, títo Blaváci!" povedia vám. A ak niečo nepotrebujú, načisto sa od vás odvrátia.
Ešte horšie je pýtať sa na pôvod v histórii. Niekoľko storočí ste úplne pokojne šľachticom a potom vám niekto odrazu povie: "S aristokraciou na kandelábre!“ A je vymaľované. Alebo keď neskôr vysvitne, že vôbec nemáte robotnícky pôvod. Čo práve nemáte, tak čo by ste, vraj, nechceli.
Nemenšou záťažou, ktorá v posledných dňoch na ľudstvo doľahla, je fakt, že naša DNA obsahuje aj stopy neandertálcov. Celkom teda nevyhynuli. Niektorí ľudia, ktorých poznám, o tom nikdy nepochybovali. Napríklad jeden mladší maliar považuje za neandertálca istého výtvarného kritika. Už v jeho článku o svojej výstave však vypozoroval, že tu o nijaké "zmiešanie“ DNA nejde, ale ide o priamu líniu, do ktorej mysliaci človek nášho typu vôbec ničím neprispel. Ďalší vytvoril zložitú koncepciu, podľa ktorej to vytryskne iba niekedy ako dajaká genetická úchylka. Napríklad jeho manželka je celkom nášho druhu, teda pekné a milé dievča, ale svokra vždy bola aj zostane skutočným neandertálcom. Nikto mu veľmi neverí, lebo sám pri tejto teórii funí ako neandertálec a pohárik stíska ako pästný klin. Ďalší vyriešil v onom nešťastnom spárení aj otázku mravnú a estetickú, s ktorou sa naši spoloční predkovia museli pokonať. Podľa neho sošná "neandertálica“ musela predstavovať niečo mimoriadne príjemné. Hovorila, na rozdiel od iných manželiek, iba veľmi málo a nejaké to väčšie ochlpenie mohli naši predkovia vnímať celkom prirodzene – skúste sa bez mydla každý deň holiť pazúrikom.
V dnes už zabudnutých hrách mojich detí neandertálci často ukrutne bojovali s "andertálcami“. Akoby tu neandertálci stále niekde boli – nielen v nás, ale aj s nami. Nuž je v tom aj osobité čaro histórie: niekedy nám poskytuje viac prekvapení ako budúcnosť.