Gramatika
Veľmi ma znepokojuje, že mnoho ľudí dnes nepovažuje gramatiku za niečo dôležité. Uvažovať o jazyku a o kvasenej kapuste vyzerá ako rovnocenný problém, aj keď je fakt, že kyslú kapustu človek používa oveľa menej ako jazyk.
Mnohí dnes považujú gramatiku za priamu prekážku dorozumievania. Vďaka gramatike vraj nemôžu rozprávať „normálne“. Totiž, ak by sa to malo povedať správne, muselo by sa to povedať inak, a to by ich oberalo o autenticitu.
Tiež som si všimol, že niektorí politici jednoducho nemôžu spraviť nijaké gramatické prehrešky, pretože o jestvovaní čohosi takého, ako je gramatika, netušia celkom nič. A navyše gramatika vôbec nie je v ich okrese, ba ani vo vyššom územnom celku.
Hovoriť správne? Teraz pred voľbami? Vy ste sa zblazneli? Nie?" vmietol mi minule jeden do tváre moju politickú neskúsenosť. Pripomenul mi tým obľúbenú definíciu dialektika v časopise Infarkt v Divadle na korze pred vyše štyridsiatimi rokmi: Dialektik – vysokopostavený politik, ktorý hovorí dialektom a medzi svojimi rodákmi má povesť našinca.
Asi preto aj vždy objednáva „dva pivá“. Niektorí sa vážne zaoberajú problémom, ktorý by rýchlo zvýšil jazykovú kultúru celého národa tým, že by sa zrušilo tvrdé „y“: „Je úplne zbytočné! Nikto to už nepíše! Načo to je?“ Niekedy sa ešte pokúšam protirečiť:
„Predsa iba na to, aby sa po slovensky dalo napísať slovo New York! Nemôžu ho tam predsa držať pre nič iné!“ S tým väčšinou súhlasia. V písomných prejavoch, s ktorými sa v poslednom čase stretávam, sa síce ešte vyskytujú obe písmená, ale rozhodne nie na miestach, kde by mali byť. Považoval by som preto za oveľa demokratickejšie a účinnejšie rozhodnutie zrušiť obe.
Naša reč by sa tým v ústnom i písomnom prejave priblížila starobylým jazykom, hieroglyfom alebo klinovému písmu. V správach SMS sa ostatne už približuje, lebo všetky samohlásky sa už stávajú pomerne nekonvenčným javom.
Nie všetci sa však vzdávajú. Ako študent, ktorému som nedávno určité črty jeho písomného prejavu staromilsky vyčítal. Usmial sa a prikývol. „Hold, treba sa s tým porvať!“ vyhlásil odhodlane. Potešilo ma to.