Uvidíme!
Tak sme sa minule dohadovali, ako dlho ešte asi potrvá, kým sa občan konečne poučí. Kedy napríklad bude schopný prekuknúť plané predvolebné sľuby, kedy príde ten čas, že dokáže prečítať celé to štvorročné volebné obdobie, neomylne rozoznávať medzi pravdou a lžou, medzi lacnotou a skutočnými hodnotami.
Priznám sa, tiež patrím medzi tých darebákov, čo neštudujú stranícke volebné programy. Tak ako asi viacerí iní počúvam vyjadrenia jednotlivých predstaviteľov, porovnávam ich reči kedysi a dnes, počúvam a čítam komentáre a snažím sa vytvoriť si názor. Ťažko síce z takýchto úvah vzniká človek neomylný a definitívne zorientovaný, ale chvíľami tuším, že som na správnej ceste.
Pravdaže, stále mám rezervy. A tie spočívajú v neschopnosti odhadnúť rozmýšľanie a konanie voliča. Je mi jasné, treba rátať s tým, že nikto nebude s nadšením počúvať reči o nevyhnutnosti uťahovať si opasky, každý má rád aspoň o čosi sladšie rečičky. A to azda aj vtedy, keď sa dá vytušiť, že nádej z tých rečičiek plynúca je klamná a veľmi pravdepodobne veľmi rýchlo pohasne.
Samozrejme, za tých dvadsať rokov už by hádam aj stačilo tých sĺz a potu, odriekania je už akosi nad normál, lenže tuším sami sme tak chceli. Demokracia síce nie je nijaký ideál, ale ako je známe, nik dodnes nevymyslel nič lepšie, a tak sa národ stretáva pri volebných schránkach, aby zbieral skúsenosti. Malému decku obvykle stačí popáliť sa raz. Slováci už viac ráz neverili po voľbách svojim očiam a ušiam, keď neochvejnou väčšinou rozhodli, že ich veci bude spravovať človek, ktorý klame, aj keď neprehovorí. Dnes sa zasa učia nenaletieť na ťažko splniteľné sľuby. A nie je to ťažké učivo: Čechom sa práve podarilo zmaturovať. No tak, čo sme vari sprostejší?
Páči sa mi, že aspoň v športe sa (občas) prihodí, že si ten či onen prizná chybu, ospravedlní sa za svoj omyl či unáhlený čin. Skoro by som však odprisahal, že Slovák si chybu neprizná. Nevie to a nechce. Nemôže. Nie pred druhými, sám pred sebou by zostal stáť úbohý, porazený, znemožnený, malý. A pritom je to práve naopak: Macher som! Prišiel som na to, že tentoraz treba inak! Aj keď stopercentne si istý nie som. No veď uvidíme. Štyri roky z nich nespustím oči!