Tesne predvolebná esencia
Povodne sú jednoducho katastrofa a trauma. V tieni ich dôsledkov všetky aktuálne problémy i šarvátky strácajú na naliehavosti a význame. Vrátane tých predvolebných. Ak nás nevytopilo, na dno sme si ešte nesiahli a stále môžeme hovoriť o nezaslúženom šťastí.
S blížiacim sa dátumom parlamentných volieb sa však celkovo zvyšuje frekvencia zlých, neľudských správ. Intenzívne a dookola v duchu podviedol, dobil, dorezal, vyskočil. Nehody, samovraždy, rakovina a tak ďalej sú v mimoriadnom kurze. O Svätoplukovi radšej pomlčíme – ani kráľ, ani Slovák, potvrdilo sa. Ale už sa (s odpustením) vzpína na koni aj na Hrade.
Veľká voda našťastie ustupuje. I tak ste namrzení, lebo sa vám zdá, že v sobotu nemáte koho voliť? Prípadne sa doteraz neviete rozhodnúť, či to vôbec má zmysel?! Jedno nepríjemnejšie ako druhé. Jednoduchšie to bolo na chlp presne pred päťdesiatimi rokmi. Aspoň čo sa týka samotného volebného aktu a výberu kandidátov. Takisto 12. júna (len v roku 1960) sa v ČSR po prvý raz uskutočnili voľby podľa novej územnej organizácie štátu. No voľby… skôr všeľudové manifestačné hlasovanie. Občania a občianky volili do Národného zhromaždenia, Slovenskej národnej rady a národných výborov. Pre jedinú (povolenú) kandidačnú listinu Národného frontu vraj bolo odovzdaných 99,89 percenta hlasov. I tak še da. Mať na výber nemusí byť zákonite ľahšie. Či?!
A keď už predvolebná frustrácia presiahne subjektívne znesiteľnú hranicu, spomeňte si na čokoľvek tragikomické, čo vždy s voľbami chtiac-nechtiac súvisí. Moja osobná mantra je výrok istého Gusti báčiho. Hovorieval o svojich politicky aktívnych rodákoch z viesky na Záhorí, ale jeho analýza má nepochybne širší kontext: „Čo mi bude kto vyprávjat? Za Slovak štátu to bylo pištolka, čepička, sieg, sieg! A tí samí za komunistú len stáhli ruku v past a bylo.“ Šťastné s(t)iahnutie v sobotu!