Z nadhľadu
V súvislosti s nedávnym pochodom rozjarených obyvateľov Budapešti pred naším veľvyslanectvom a ich prevolávaním o Trianone a spravodlivosti som si spomenul na starší článok Pétera Hunčíka, v ktorom vysvetľuje maďarský postoj k susedom: Maďar skutočne necíti voči Slovákovi nenávisť. Len ho jednoducho zdegraduje na "čecháča" a díva sa cez neho.
Tak ako kedysi gróf prehliadal svojho kočiša. V tradičnom maďarskom postoji existuje istý typický pohľad „dole“. (V prvom rade voči susedom. „Priamo“ sa pozeráme na Nemcov, Angličanov a pod. „Hore“ len na samého Pána Boha). Podľa mňa Maďar preto nepociťuje nenávisť voči Slovákovi, lebo smerom „dole je ťažké nenávidieť“.
Pán Hunčík je psychiater, a preto mi zostáva iba dúfať, že tento názor neprevzal priamo od svojich pacientov. V každom prípade však pochybujem o tom, že na takéto myšlienky v 21. storočí môže prísť zdravý človek, ak práve nemá jednu mozgovú hemisféru privrznutú medzi dverami.
Ak však sledujeme podobné stereotypy aj u iných autorov, treba konštatovať, že ich presvedčivosť už dávno nie je úmerná entuziazmu, s ktorým sú vyslovované. Sú už mimo hodnotového rámca moderného európskeho myslenia – jeho nerešpektovanie pôsobí archaicky a trápne. Nikde a nikdy však nie sú všetci rovnakí.
Napríklad na nedávnej vedeckej konferencii jedna z maďarských delegátok deklarovala verejne svoj hlboký pocit hanby kvôli nedávnemu „dvojakému“ občianstvu, čo „znenazdajky“ prišlo z maďarského parlamentu. Pritom to od nej nikto nevyžadoval, dokonca ani v náznaku nie. Veľmi ma tým prekvapila. Keď som totiž predtým premýšľal o pochodujúcej zjednotenej mase, neubránil som sa mimovoľne povzdychu, či je „tam“ aspoň jeden človek, ktorý by to pochopil. Bol tam. A dokonca prišiel „sem“. Vážim si to…
Pred maďarskými intelektuálmi, pre ktorých humanizmus a civilizácia nie sú neznáme slová, z ktorých už dávno vyprchal obsah, stojí mimoriadne ťažká úloha: vrátiť Maďarsko mentálne späť – ale nie do minulosti, lež do priateľského zväzku európskych národov. Aby nedospelo do bodu, keď poslednou kultúrnou výhodou Maďarska zostane fakt, že ho možno obísť alebo preletieť.