Zásadne
Neviem, či to cítite aj vy, ale čosi sa zmenilo odchodom tých minulých a nástupom týchto. Novinári síce kladú stále otázky na telo, len situácia sa vymenila. Konfrontační sú tí z televízie a Slovenského rozhlasu. Akoby mali strach o budúcnosť.
Čosi sa hovorí, že sa zrušia koncesionárske poplatky, takže otázka znie, kto to bude teraz financovať. Koho to budú inštitúcie? Vláda už nebude chcieť, aby ju chválili?
Krehká hranica pochlebovania, zámernej nenástojčivosti a osobného nosenia kože na trh a zjavného rizika sa porušila. Bude sa musieť čakať a až potom sa asi pohnú škatule. Buď sa bude makať, lebo rieka začne tiecť rýchlejšie, alebo vymeniť člnok, alebo do prístavu. Nastane čas osobnej odvahy. Lenže to asi na všetkých dobre zavedených pracoviskách.
Nové tigre zacítia príležitosť a budú agresívnejšie. Začnú sa pýtať, prečo na tom a tom mieste sedí ten a ten človek Zatiaľ to bolo iba tam hore, ale kto sa vyzná, vie, že to príde aj dole. Moc je vždy napájaná prameňmi pod zemou. Neviditeľnými, ale lojálnymi, čo prekrvujú mozgovú kôru šéfov.
Zmeny vo vonkajšej vrcholovej politike sa premietajú dole. Doteraz sa dalo, ale teraz je to bez komunistov a všetci si pamätajú, kto s komunistami, kedy a prečo. Je síce pravda, že už tu raz taká situácia bola v osemdesiatom deviatom, komunisti sa báli, ako to dopadne a dopadlo to dobre. Kaša sa neje nikdy taká horúca… ale isté obavy sú.
Akí sú teraz smiešni tí, ktorí sa zo strachu vtedy vešali. Stratili nervy. Keby vedeli, že budú mať šancu ešte rozhodovať kto, s kým, kedy, pre koho a za koľko, určite by povraz zahodili. Vešať už nie, ale aj tak je to neistota, táto nová politická kultúra. Aká to bude kultúra, smerom k istotám?
Prvé iskrenie v parlamente už nastalo. Prvé náznaky trestných oznámení. Vzduch hustne. Nebude, ako bolo, ale ako bude? Nie, tie voľby sa nemali prehrať. Nielen kvôli zmluvám a flekom, ale tak z celkového hľadiska. Mohlo to byť pre nás, ktorí sa vyznáme v tlačenici, pohodlnejšie. A o pohodlie predsa ide vždy. Zásadne. Či nie? Či ako?