Anonymita
Aj keď so mnou nemusí každý súhlasiť, som presvedčený, že človek má žiť celkom nenápadne. Nenápadný a slušný život niekedy presvedčuje ostatných o určitých pozitívnych povahových črtách, a hlavne umožňuje zachovať si aspoň náznak súkromia.
Túto možnosť využívam aspoň na dovolenke, lebo doma o mojich hriechoch vedia všetci a všetko. Predsa však musím priznať, že ani v zahraničí sa mi to celkom nedarí, aj keď ide o sféry, v ktorých veľmi nepôsobím.
Presvedčil ma o tom kapitán trajektu, ktorého zadné svetlá sme videli už iba z diaľky predchádzajúci večer. Lietadlo meškalo a preto sme s rodinou strávili noc v celkom inom prístave, než sme chceli. „Kde ste včera boli? Ja som na vás čakal! Ale dlhšie som už nemohol, viete, mám svoje predpisy a obmedzenia!“ Vôbec som si nevedel vysvetliť, že by ma mohol niekto z niekoľkoposchodovej lode vôbec zaznamenať. „Ako ste mohli o mne vedieť?“ pýtal som sa ho celkom ohromený.
„Vaša domáca telefonovala, aby som vás počkal!“ Predstava, že na mňa niekde niekedy čakala taká obrovská loď, ma dodnes stiesňuje. Vôbec nechápem, odkiaľ všetci tí ľudia vedia, že ich mám rád iba kvôli nim a v podstate od nich vôbec nič nečakám a nechcem.
Jeden ma objavil na opačnom konci hlavného mesta ostrova v malej samoobsluhe, ku ktorej víťazne prifrčal na motorke: „Brat (ktorého som ja nikdy v živote nevidel a nestretol) mi telefonoval, že ťa tu mám! Aj keď si bez tvojho slameného klobúka – fúzy zostali!“ To som sa rodine pred prechádzkou hrdil, že bez klobúka ma v meste určite nikto nespozná. Ďalší mi zo svojej úrody daroval melón, iný zemiaky.
Vyžil by som aj bez toho, ale je to poučné. Ide o to, že iba úplne celý svet je tým miestom, kam patríme. Preto si myslím, že niečo také ako ľudská anonymita alebo bezvýznamnosť v skutočnosti vôbec neexistuje. Každý človek to, čo sa nazýva svetom, tvorí aj cez seba samého.
Utvára svet už svojou prítomnosťou a vôbec pritom nemusí tušiť, aká je pre ostatných dôležitá. Každý je napokon vždy iba človekom vedľa iného človeka. Nemusí ani priveľmi experimentovať, aby zistil, že vľúdne slovo, úsmev a záujem o druhého dokážu niekedy zázraky.