Blcha v kožuchu
Pri spätnom pohľade na domácu politickú scénu je evidentné, že "model Igor M." sa zákonite vyskytne v každej aktuálnej koalícii. Pokojne to môže byť radový poslanec, predseda strany či minister. Vulgárny, agresívny alebo, naopak, zdanlivo nenápadná tichá voda. Žalobníček.
Ten typ, ktorý uteká so šokujúcim vyhlásením pred novinárov ako prvý, najsamprvší. Bez konzultácie s partnermi samozrejme. Ten typ, ktorý sa s neskrývaným zanietením, hodným filmovej hviezdy inštaluje do kamier a za mikrofóny. Až do tej miery, že ak ho v takejto prípravnej a nestráženej fáze pozorujete, zacítite aj na diaľku vibráciu jeho vzrušenia zo seba samého.
Ak sa v okruhu dotyčného dlho nič mimoriadne nedeje, rýchlo sám vyrobí škandál, bomba správu. Médiami je spočiatku vyhľadávaný ako záruka štipky rozruchu, rozčerenia stojatých vôd. Skôr či neskôr sa stane maskotom s mínusovým znamienkom. Istý – rozlične dlhý čas – sa ešte mylne domnieva, že je permanentne zaujímavý sám za seba. Neskôr, voľky-nevoľky príde na to, že ho novinári pri každej príležitosti s radosťou zhovädia viac, ako by sa dokázal pri výhradnom spoliehaní sa na vlastné sily. Vzápätí sú za najväčších zapredancov označení novinári.
Prípad obyčajného Igora M. je unikátny iba nevídanou nedočkavosťou a frekvenciou osobného zviditeľňovania sa. Ihneď po voľbách a zdá sa, že bez akejkoľvek sebareflexie. Že ide o dobre známy fenomén (hoci v osobitom fyzickom aj mentálnom obale), prezrádzajú vlhké plávajúce oči, sústredená, ale mizerná artikulácia a produkcia nevyhnutného sprievodného oparu tajomna, prípadne rovno sprisahania. Richardovi S. momentálne nezávidia ani osobní či politickí neprajníci. Štípanie do kožucha, ktorý blchu preniesol na Hradný vrch. Obvykle blchy preskočia na iný objekt, až potom si štipnú. Ako vidno, niektoré blchy vedia štípať ešte takmer „za jazdy“. Počas prebiehajúceho transferu na vzácnejšieho nosiča alebo do vlastnej kožušinky.