Solidarita
Spomínam si na vyjadrenie istého politika v súvislosti s budovaním tenisového centra v Bratislave: "Tento štát stále robí niečo iba pre chudobných. Je načase, aby niečo urobil aj pre bohatých."
No o niekoľko rokov sa dozvedáme z analogického politického zákulisia (v súvislosti s pôžičkou Grécku): „Keď ide o solidaritu medzi bohatými a chudobnými, zodpovednými a nezodpovednými alebo majiteľmi bánk či manažérmi, nepovažujem to za solidaritu.“ Naozaj myšlienky hodné Smitha či Hegla. Teda za predpokladu, že by spomenutí myslitelia pobývali v zadnej izbe u Ťapákovcov a intelektuálne splynuli s prostredím.
Nad úniou sme teda zvíťazili jednoducho. Podali sme jej ruku a povedali ako deti: „Česnek slovo!“ Teda namiesto: „Čestné slovo!“, ktoré by sa, aspoň teoreticky, malo aj dodržať.
Solidarita je totiž v podstate presný pojem (vzájomnosť, svornosť, družnosť). Preto sa málo dosiahne tým, že sa ho niekto pokúsi stanoviť inak. Napríklad postojom, ktorý silne pripomína odvar marxistického učenia o triednom boji. Kto tu vlastne „nepomáha“ komu? Naši bohatí „ich“ bohatým, naši bohatí „ich“ chudobným, naši chudobní „ich“ chudobným alebo naši chudobní „našim“ bohatým…? Alebo Slovensko (ako akási oceľová päsť robotníckej triedy) opäť raz hrdo stojí proti hnusným kapitalistom?
Politici ostatných krajín (nanajvýš oprávnene) hovoria, že Slovensku nerozumejú. Azda i v tom, že podobné plytké rozumkárstvo, silne korenené neoboľševickým žargónom, sa chce zdať pravdou. Dokonca aj v podobe, ktorú nevdojak vyjadril predseda ďalšej z vládnych strán: „ak budeme dobre hospodáriť, tak nepotrebujeme, aby s nami bola iná krajina solidárna“. To už skutočne treba položiť vedľa názorov istého obyčajného človeka, aby to vyzeralo ako myšlienka.
Vláda nás utešuje, že nás za to nezbombardujú. Netreba. Najmä, ak si ostatní členovia spoločenstva tiež osvoja naše " hlbšie" chápanie solidarity: Slovensko už od nikoho nič nepotrebuje! Lenže – ak si už takto suverénne prispôsobuje hodnoty a pojmy navonok – kde je nejaká záruka, že si ich nemôže podobne prispôsobiť aj vo vzťahu k občanom vlastnej krajiny?