Láskavé dôvody
Moja mama bola učiteľka. Teraz je na penzii. Má 86 rokov a chvalabohu ešte stále je pri zdravom rozume. Keď počula o tej masakre v Devínskej strediskovej, zaspomínala si na svoje učiteľské roky na Myjave.
To ti býva tak, že niekomu praskne v hlave, synáčik. To je nedostatok lásky. Učila som nejakého Vladimíra P. V tretej triede prespával, chudáčik, v Žaboškrekoch v senníku. Keď som išla v noci za rodičmi, kde majú Vlada, mama povedala, že spí niekde vonku. Inokedy ho verejne sfackovala pred odchodom do bojnickej zoo. Vraj jej drahý francúzsky rúž vypísal na stene. Ona sa rada páčila a mala frajerov, začo ju muž – krivý šenkár bil a pred zrakom oboch synov bola neraz v nočnej košeli vláčená po blate dvora ich domu. Ona bola bitá mužom, tak bila jeho deti.
V tom výletnom autobuse udrel zase Vlado sediaceho spolužiaka pred ním z ničoho nič fľašou čaju do hlavy. V Trenčíne ho potom šili, taká hlboká rana to bola. Bývali hneď oproti múzeu. Vlada som mala rada a myslím, že aj on mňa. Venovala som mu zvýšenú pozornosť a začal sa aj lepšie učiť, ale išiel do šiestej a tam mal viac učiteľov a tí mu tie jeho maniere netolerovali.
V siedmej sa ohnal na učiteľa stoličkou, v ôsmej porozbíjal nábytok a okná, potom išiel na učňovku, kde v bitkách a rozbíjaní pokračoval. Už mal takú povesť. Jeho brat sa na dvore polial benzínom, podľa vzoru Palacha, a zapálil sa. Ledva ho zadusili.
Vlado z toho múzea ukradol slávnu pušku Francisciho. Načo mu to bolo, neviem. Za to sedel a keď sa vrátil, musel sa hlásiť na žandárskej stanici. Tam priviazal policajta o zábradlie a ukradol už iné zbrane. Ukryl sa s nimi v senníku a pálil po všetkom živom. Tiež vyzývali ľudí, aby sa ukryli a tí ničomu nerozumeli. Chvíľu sa s ním tí naši policajti prestreľovali. Potom prišli ostreľovači a odbachli ho. Videla som, ako ho na fúriku viezli. Nohy mu hompáľali. Učila som ho od tretej do piatej. Dala som Vladovi toľko lásky, koľko som vládala. Asi nás bolo málo. Človek potrebuje veľa, veľa lásky. Inak mu môže preskočiť.