No nie?
Hodil som referendový lístok do urny. Vox populi, vox dei. Keď si to chcú vziať, a sami nemajú na to odvahu, tak treba pomôcť. Nerozhodní politici. Nie je nič zúfalejšie. Treba pomôcť. Sám si pamätám, keď som mal zastavené vetry a mama mi poradila, aby som si ľahol na chrbát a kopal nohami. Pomohlo. Ale nebyť tej rady?
Je pravda, že nie sú všetci nerozhodní. Naprieč politickým spektrom sú mnohí, ktorí vedia, že netreba meniť nič. Ako kapry, ktoré vedia, že voda v rybníku je nevyhnutná na plávanie a dýchanie. Vypustiť vodu z rybníka by bola samovražda. Ako nazvať takého kapra, ktorý to chce urobiť? Blázon.
A tak ich aj tí ostatní volajú. Všetci tí, ktorí referendum spochybňujú. Lebo vedia stav národa. Poznajú ho. Veď ich volili. Ich myseľ je ich mysľou. Sú to tí istí ľudia. Ich produkt. Ich črevá, ich vetry. Menej o päťdesiat by ich nevystihlo. Ticho pozerajú do piva a sledujú, ako rastie jeho cena a padá jeho pena. Zahromžia, ale to sa nepáči tým v kúte, ktorí sledujú príbehy zo súdnych siení, prilepení na obrazovke. Hromžiť. Načo?
U lekára to bude rovnaké, deti sa z toho nenajedia, prácu mi to nezoženie. Páni si budú robiť, čo sa im zachce. Podajte ten korbáč, sám sa vyšľahám. Prezident nejde, ani bývalý premiér. Tí vždy vedeli, odkiaľ fúka vietor. Keď tí nejdú, bude v tom nejaký podraz.
Slnko svieti, treba porobiť v záhradke a môj synak ani nevedel, že je referendum. Vraj ani v škole nespomínali. Ani tú mládež to nezaujíma, tak čo my starí. My to už nejako doklepeme a im zostane domčúrik a doklepú to aj oni nejako. Nikdy nebolo tak zle, aby sa nejako nedalo. Zdražovať sa bude tak či tak. A všetci budú kradnúť. Podajte ten korbáč, sám sa vyšľahám. A koho bavia panské huncútstva, nech si ide. Aj tak to má iba poradný hlas, oni si nič nezmenia.
Za koľko by sme si my mohli kupovať autá, keď oni iba za štyridsaťtisíc? To by sme my museli chodiť na bicykloch. Tak by nás priškripli. Keď niekoho niečo tlačí, nech si ľahne na chrbát a kope nohami. Uľaví sa mu. Tak som to tam hodil, ale poplatky za telku som nezrušil. Nech to platíme. Nakoniec, tam mnohí pracujeme, nie?