Od okraja k stredu
Obráť tvár k slnku a všetky tiene padnú za teba, zafilozofoval si svojho času Ernest Hemingway. Onedlho sa vystaví lúčom slnka festival odkrývajúci verejnosti tváre inokedy skryté.
Filmový festival inakosti, ktorý v stredu 29. septembra na sedem dní rozžiari filmové plátna na Slovensku, v zmysle svojho štatútu „posúva témy, ktoré festival spracúva, z okraja spoločenského záujmu bližšie k stredu a jeho primárnym cieľom je kultivovaný boj proti homofóbii a xenofóbii“.
Misiu prvého festivalu gejských a lesbických filmov v bývalom východnom bloku, ktorý sa uskutočnil pred pätnástimi rokmi v slovenskom Tajove ešte za zatvorenými dverami, uchopil dnes jeho mladší brat s rozvahou a so zjavným poznaním prostredia, v ktorom sa pohybuje. Opatrne, ale s odvahou vstupuje do miest, kde Slovensko, nevedno prečo, kladie nášľapné míny, naplnené otravným plynom „Normalitom“. S nadšením, pre dobrovoľnícku prácu typickým, strháva na svoju stranu, rovnako ako Dúhový Pride, ľudí a inštitúcie, zdanlivo nesúvisiace s gejsko-lesbickou tematikou festivalu.
Zuzana Kronerová sa podľa jej vlastných slov cíti byť poctená, že je opäť patrónkou festivalu. Záštitu nad touto nesúťažnou filmovou prehliadkou prevzal minister kultúry Daniel Krajcer. Každoročne pribúdajú na plagáte logá zahraničných ambasád a mená domácich inštitúcií, spoločností i „obyčajných“ ľudí, ktorí inakostiam ako takým podávajú pomocnú ruku. Filmový festival inakosti i Dúhový Pride sú hmatateľnými dôkazmi, že Slovensko dobieha civilizovaný svet.
Pohľad do vlády a parlamentu však vypovedá o inom. V nich sediace skostnatené fosílie minulých dôb temna odmietajú pozrieť skutočnosti do očí: byť iný či iná sa stalo bežnou súčasťou našich životov i života spoločnosti. Je preto smutné, že nad túžbou mnohých neheterosexuálnych ľudí šťastne žiť a zdieľať svoj vlastný život ešte stále vyhráva strach z kazateľníc a normatívnych kazajok. Je nešťastím, ak spoločnosť nie je tým slnkom, ktorému by mohli pokojne vystaviť svoju tvár.