Nesprávny signál
Nemusí sa vždy vyplatiť, keď je človek zásadový. Niekedy neznalosť našich predsavzatí a cieľov nás robí pevnejších v rozhodovaní. Mnohé inštitúcie to oceňujú mnohé storočia. Jednotlivec si to však osvojuje ťažko. Každý trpíme ilúziou, že iní nás vidia v tom svetle, ako sa vidíme my.
Posielame tucty správ do okolia a dúfame, že všetci ich s nadšením čítajú a dokonca im rozumejú. Pol života sme ochotní stratiť, len aby sme okolie presvedčili, že sme skromní. Pritom sa hanbíme za to, že naša duša je v podstate hedonistická, nenažratá a panovačná. Nie je to nič strašné, ale naša duša sa za to hanbí a tají to zo všetkých síl. Pritom by pre všetkých, ktorí sa podieľajú na pastve našej duše, bolo oveľa jednoduchšie, keby všetko bolo od začiatku jasné.
Jeden chlapík sa roky tváril, že mu stačia tri programy televízie. Že jemu stačia správičky, sem-tam futbalík a že v podstate sa na telku aj tak nedá dívať a nevie si predstaviť, čo by tam sledoval. Niečo podobné, ako keď národ tvrdí, že neznáša seriál a pozerá to masovo. Nelíši sa od iných národov v Európe, kde svojho času na ne tiež pozerali a mnohé aj pozerajú. Tak tento chlapík si na radu priateľa dal zavesiť na dom satelit, lebo mu objasnil, že okrem športových kanálov existujú aj kanály ako Spice.
Nejasnosť predsavzatí nás robí pevných v rozhodovaní. Prišli montéri, a pretože má vyspelého syna, ktorý má už osemnásť, jednali s ním ako s objednávateľom, a ten nebol práve doma. Montéri ukázali aj spomínaný program, aj kód, ako sa to dá pred deťmi zakódovať. Tak si to dieťa zakódovalo. V pokoji pozerá porno, lebo ako si rodič vypýta od dieťaťa kód na porno.
Okrem toho pozerá ten, kto kód vie a ten môže aj ďalej kódovať. A to by každý rodič aj urobil. Preto deti nerady prezrádzajú prístupové kódy. Nemajú tú správnu dôveru k rodičom, ktorí o sebe posielajú mätúce správy do okolia. Takto sa vieme popliesť celé skupiny obyvateľstva, národy a spoločenstvá. Oplatí sa človeku občas prezradiť, za čím mu piští duša. Neveril by, koľko spojencov by našiel.