Anička

Jedna z ruských povier hovorí, že ak vyslovíte to, čoho sa obávate, stane sa to. V dokumente o ľudskoprávnej čečenskej aktivistke Zajnap Gašajevovej Anna, ktorej nik nepovedal inak ako Anička či Anuška, trpko konštatovala údiv nad tým, že ešte žije. Kto poznal jej novinárske témy, ďaleko presahujúce mantinely bežnej investigatívnej žurnalistiky, mohol iba zdrevenieť strachom. Vyslovila to! Žiaľ, nájomný vrah, dodnes neznámy rovnako ako objednávateľ vraždy, skutočne nedal na seba dlho čakať.

Redaktorka Novoj Gazety je od roku 2000 jednou zo štyroch(!) zavraždených novinárok a novinárov tohto týždenníka, ktorý neústupčivo stúpa na otlaky svojvoľnej štátnej mašinérii a mafiánskej oligarchii putinskej éry. Beztrestné zneužívanie moci, kruté šikanovanie v armáde, vojna v Čečensku, štátny nacionalizmus, oslabovanie občianskej spoločnosti, nedemokratické spôsoby politického boja, nefunkčné súdnictvo. Boľavých, životu nebezpečných tém, o ktorých Anička písala, bolo viac ako dosť. Písanie samo však nebolo cieľom. Bolo jej osobným prostriedkom nerovného boja za spravodlivosť a ľudské práva. A bolo tiež červeným súknom pre ruskú chobotnicu, ktorej tvrdohlavo dokazovala protiprávne, často neľudské a nikým nestíhané činy. To písanie sa stalo jej osudom.

Slovensko, našťastie, nemá vlastnú Annu Politkovskú. Má však Róberta Remiáša, nedotknuteľných korumpujúcich i korumpovaných, miliardové ekonomické kauzy, zneužívanú moc i neonacistov. A má súdnictvo v kriticky nedôveryhodnom stave. Nečakajme na svoju Annu…

diskusia

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

Notifikácie Google News

mReportér

Zdielajte článok

• facebook
• X.com
• whats app
• Skopírovať link

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Rozumiem