Cestou, necestou
Proti nebezpečným a mohutným vlnám globalizácie vyvíja Slovensko obranné mechanizmy najmä prostredníctvom dopravy. Potenciál, ktorý je v nej v tomto zmysle ukrytý, sa ešte z kultúrneho hľadiska dostatočne nezhodnotil. Zanedbaná cestná sieť je vlastne už poslednou baštou, pretože iba ona môže roztatáreného jedinca priviesť k tomu, aby sedel doma.
Putovanie po svete narúša jeho prirodzený bukolický svet a rozcestovaný mladý človek je potom kedykoľvek ochotný skutočné domáce hodnoty, napríklad Mojsejovcov alebo Banášovú, vymieňať za Hölderlina či Beethovena, prípadne za čosi ešte horšie a modernejšie.
Naopak, ak sedí doma, môže maľovať kraslice, vyšívať, spievať ťahavé trávnice, prípadne premýšľať o niečom užitočnom pre všetko ľudstvo, napríklad či by sa z dobre odstáteho mazutu nedalo vyrobiť oveľa chutnejšie červené hroznové víno ako z geneticky modifikovanej kukurice. Preto si treba vážiť predovšetkým tých politikov, ktorí to napomáhajú a celej neslávnej sfére „multikulti“ dokážu ešte aj v týchto pohnutých časoch ukázať dlhý nos. Či už v podobe hlbších myšlienok o diaľniciach, kde za nepopierateľný vrchol, hraničiaci s dokonalosťou, možno považovať vyjadrenie niekdajšej ministerky o tom, že diaľnice sú nebezpečné, lebo sa na nich zabíjajú ľudia. Kto kedy zmeria hĺbku tejto myšlienky? Kto ju kedy dokáže doceniť?
Nemôžeme ignorovať ani približne rovnako starý argument, že diaľnice budú splácať ešte aj naši vnuci. O myšlienky súčasných politikov sa totiž budeme môcť pokojne opierať aj o pár rokov. Koľké blaho sa nám rozleje okolo srdca, keď im budeme môcť povedať s pocitom dobre nevykonanej práce: „Áno, vnúčik, všade naokolo, v iných štátoch, diaľnice majú. Ale my sme boli múdri, my sme ich nestavali, lebo my sme vedeli, že sú drahé! Ľudia predsa nemôžu byť takí hlúpi, aby chceli stavať diaľnice!“
Už dnes môžeme precítiť ten obdiv v ich očiach. Neviem si totiž predstaviť, čo iné by mohli prijať s láskavejším pochopením. Ísť niekam osem hodín namiesto troch musíme preto už dnes pochopiť ako obrovskú výhodu. Aj keď azda i trochu smutnú.