Figeľova charita
156 štvorcových metrov meria hviezda slovenského bytového fondu, o ktorej sa dnes najviac klebetí. Celebrita spomedzi bytov v Bratislave si vyslúžila záujem médií bez vlastného pričinenia.
Ona, úbohá, roky chátrala a takú zdevastovanú ju Staré Mesto pridelilo kresťanskodemokratickému politikovi a euroúradníkovi Jánovi Figeľovi. Ten za ňu zaplatil vatikánskou menou (pán-boh-zaplať) a priložil na drevo nejakých 50-tisíc korún slovenských.
Na prideľovaní nájomných bytov by nebolo nič zlé, keby v ňom existoval systém s presne definovanými kritériami. Ten však neexistuje a Ján Figeľ na tom neprofitoval ako jediný. Mesto, ktoré už roky kontroluje práve KDH, takýmto rozdávaním bytov povedalo – v súlade so zákonom – nie etike, zato klientelizmu dalo palec hore.
A teraz to príde. Pán Figeľ, ktorý sa byt napokon rozhodol venovať charite, chápal jeho pridelenie ako odmenu za, citujem, „službu krajine“. Len malú poznámku na okraj, kým sa vrátim k zmienenej službe: súčasný minister za KDH si na charitu mohol spomenúť aj skôr a bez nátlaku. Jeho strana i náboženstvo to majú takpovediac v náplni práce.
Ale späť k službe krajine. Počas môjho už takmer 20-ročného pôsobenia v prospech neheterosexuálnych, ale stále ešte slovenských občanov a občianok, som odpracovala bezplatne toľko hodín, že by mi ušlá mzda zaplatila malý byt v Karlovej Vsi. Môj občiansky priestor je zároveň bojovým poľom, poľnou nemocnicou i charitou pre tých, na ktorých katolícka verchuška pácha obrovské psychické škody.
Venovala som boju s veternými mlynmi KDH v prospech spravodlivého a slušného Slovenska väčšiu časť produktívneho života. Mojou odmenou za to je život bez hnuteľných či nehnuteľných statkov.
Pán Figeľ, navrhujem, aby ste vyhlásili na svoj byt konkurz s kritériom „služba krajine“. Ihneď sa doň prihlásim. Azylové bývanie pre ľudí, ktorých pôsobenie vašej strany vyháňa z domovov, by sa hodil. Ja by som v ňom pokojne pôsobila ako (napríklad) matka predstavená. A charite i službe krajine by bolo opäť učinené zadosť.