Srdcervúci príbeh
Drámu tridsiatich troch čilských baníkov uväznených pod zemou sledoval doslova celý svet. Pozornosť médií z toho urobila príbeh hodný Hollywoodu – plný emócií, ľudskej odvahy, solidarity a nezlomnej vôle vedúcej k happy endu. Tentoraz sa to zaobišlo aj bez umierajúcich vedľajších hrdinov. Nie náhodou však zostala nepovšimnutá jedna dôležitá otázka: prečo sa vôbec také nešťastie stalo?
Po šesťdesiatdeväť dní trvajúcom väzení v hlbinách zeme sa čilskí baníci vynorili do sveta mediálnej pozornosti, starostlivosti politikov i vedenia ťažobnej firmy. Stali sa globálnymi celebritami. Možno budú mať (niektorí z nich) šťastie a médiá či filmári im zaplatia za možnosť stvárniť ich príbeh dosť peňazí na to, aby už nikdy nemuseli živiť rodiny prácou, v ktorej riskujú život. Možno dostanú nejaké peniaze aj od bývalého zamestnávateľa. Ako odškodné. A za mlčanie.
Príbeh totiž mohol mať aj iný, rýchlejší a tragickejší priebeh. Večer v správach by sme zachytili, že „pri banskom nešťastí v Čile zomrelo včera šesťdesiatšesť baníkov. Prezident vyslovil rodinám sústrasť a prisľúbil pomoc“. Možno by však táto informácia zanikla v záplave iných, opisujúcich divoký a nebezpečný svet mimo Európy. Politické nepokoje, priemyselné katastrofy, živelné pohromy…
Mimoriadne „silné“ príbehy (počtom obetí či, naopak, výnimočným happy endom) majú šancu vyvolať pozornosť, vlnu sympatií či dokonca ochotu pomôcť. Otázka „prečo“ je však väčšinou odfiltrovaná. Príbehy sú rozprávané na osobnej úrovni – majú svojich hrdinov, niekedy aj zloduchov, neodhaľujú však svet záujmov a motívov za nimi.
Občas sa stáva, že sa v záplave emócií objaví v médiách záblesk pravdy – ako keď jeden z uväznených baníkov, Mario Gomez, v liste svojej manželke napísal, že ťažobná spoločnosť „sa bude musieť modernizovať“. Za mnohými z tragédií sa totiž skrýva prozaická pravda neľútostnej logiky konkurencie: spotrebitelia chcú lacné suroviny a tovary, akcionári veľké zisky, firmy musia znižovať náklady, a často je ľahšou cestou znižovanie štandardov ako technologická modernizácia.
Vlády, ktoré by na štandardy mali dohliadať, sú tým alebo iným spôsobom spojené so záujmom akcionárov alebo jednoducho potrebujú dane a udržanie zamestnanosti. A baníci, robotníci na vrtných plošinách či vo veľkých priemyselných závodoch potrebujú zarobiť na obyčajný život. Systém sa na chvíľu zadrhne len po skutočne veľkom prešľape – keď more znečistia milióny litrov ropy či celý región zaplaví jedovaté bahno.
Emóciami nabitý mediálny svet z nás paradoxne vychoval cynikov. Smútok nad obeťami, súcit s ich rodinami, radosť zo záchrany nemá väčšinou omnoho väčšiu emotívnu hĺbku, ako pri sledovaní remeselne dobre zvládnutého filmu. Sympatie a ľútosť rýchlo odznejú. Nik nemyslí na milióny ľudí, ktorí musia každé ráno nastúpiť do práce, v ktorej sa môžu každú chvíľu stať hlavnými hrdinami ďalšieho srdcervúceho príbehu. Ak budú mať šťastie. V opačnom prípade budú iba ďalšími bezmennými obeťami „nešťastia“.