O spomienke
Medzi ľuďmi, ktorých sme mohli v živote stretnúť a ktorých sme stretli, bolo určite aj mnoho tých, ktorých už nikdy neuvidíme. Neodvolateľne naplnili svoje poslanie a už medzi nami nie sú. Neviem však, či je to úplná pravda, nemám sklon príliš jej veriť. Akoby sa v nej zamlčiavalo, že celkom tak to nie je.
Aspoň nie v osobnom živote, z ktorého sa mnohí najbližší ani po rokoch nedokážu úplne vytratiť. Vynárajú sa z našej pamäti, aby nám opätovne zvestovali svoje myšlienky a gestá, ono posolstvo o všetkom dobrom a azda i zlom, čo sme spoločne prežili. No hlavne o tom, že sme v marazme sveta a života vždy boli akosi spolu.
Pamäť je mocná čarodejka. Bez nej by sme nedokázali vnímať ani najjednoduchšiu pieseň – zotrvávali by sme stále pri najbližšom tóne. Nepoznali by sme obsah správ ani najjednoduchších veršov. Ide o vzácny náklad, bez ktorého by sme zostávali večne v akomsi nebytí, nemohli by sme byť sami sebou. Nesieme si ho so sebou pri putovaní v priestore a čase, dokonca i vtedy, keď nemá iba podobu krídel, ktoré nás povznášajú nad obyčajnú prítomnosť.
Často môže nadobudnúť i podobu neznesiteľného bremena, ktoré náš život ťaží a bráni mu, aby sa uskutočňoval v našom zornom poli v plnom rozsahu. I v tej najtemnejšej podobe však spomienka vždy predstavuje vzácnu skúsenosť a môže pôsobiť pozitívne, pokiaľ ju prerozprávame s priateľmi alebo v rodinách. Aj preto majú dni spomienok na tých, čo už medzi nami nie sú, svoj hlbší zmysel. Nielen ako prejav úcty, ale aj ako príležitosť na zamyslenie, smútok. Cesta životom je aj prirodzenou cestou do minulosti, akokoľvek morbídne to znie. Pretože mimo nej k zmenám nedochádza, život neplynie. Bez pamäti by sa nemenilo nič. A ak, ani by sme o tom nemohli vedieť.
Naši praslovanskí predkovia si svojich mŕtvych vraj vždy ctili. Podľa ich predstáv sa duše zomrelých naďalej zúčastňovali na udalostiach svojho rodu. Nemáme veľa dôvodov, aby sme sa od nich práve dnes odlíšili, alebo, aby sme si mysleli, že naši najbližší už s nami vôbec nie sú. Aj keď sa zdá, že je to pravda. Lebo v týchto chvíľach nám iba srdce môže napovedať, ako to naozaj je.