Názorne
To je také ťažké písať do rubriky Názory. Je treba mať vôbec takú rubriku? Názor vraj pomáha v orientácii. Nevieš, či stojíš na správnej koľaji, tak sa opýtaš niekoho, koho názor si vážiš, či stojíš na správnej koľaji.
A on povie, že stojíš. Tak čakáš, nedočkavý samovrah a, samozrejme, rýchlik prefrčí po vedľajšej koľaji. Počúvaj, tvoj názor som si vážil a ty si mi poradil inú koľaj!? Vieš, bolo mi ťa ľúto, zabil by ťa rýchlik. O to mi išlo, preto som chcel vedieť tú koľaj. Podľa môjho názoru… a vtedy prifrčal rýchlik a zabil oboch. Aj s názorom, aj bez názoru. Plynie z toho poučenie. Na koľajniciach sa nerozprávajte o názoroch.
Asi takýto pocit má človek, ktorý sa díva na politické dianie u nás. Poslanci jednej politickej strany, ktorí nezahlasovali za daň z piva, nadávajú kultivovaným spôsobom na poslancov inej politickej stany, že nezahlasovali za prokurátora, ktorý by vyšetril všetko a všetkých. Teda podľa názoru… kam sa stratil? Teraz tu bol! Držím tatranskej moderátorke palce, aby sa opýtala na názor predsedu, keď hovorí o perspektívach a cestách hnutia, lebo podľa môjho názoru je to dôležité, ale moderátorka je iného, tak sa ho nespýta.
Možno vie, že názory sú zbytočné. Možno vie, že poslanci sú bez názoru, lebo ich tam poslali voliči, tiež bez názoru. Premiérku ide z toho trafiť šľak, lebo podľa jej názoru sa takto nedá a chce odstúpiť. Lenže podľa názoru mojej susedy by odstupovať nemala, lebo to tie koťuhy chcú.
A to je koreň veci. Podľa môjho názoru si každý robí, čo chce. Nekladú si navzájom tie správne otázky o dôvere. O pohnútkach, prečo sa stalo tamto. Zahmlievajú. Svoje názory taja. Nikto nevie, na ktorej koľaji stáť a prečo. A príde vlak a pobije nás všetkých. A možno o to im ide, ale podľa môjho názoru nie.
Myslím si, že ide ako vždy o prachy, lebo inak sa u nás politika robiť neoplatí a toto je teda názor viacerých. Keby bola anketa, tak toto by vám, podľa môjho názoru, povedala väčšina. Veď preto o tom píšem, lebo takýto názor mám, aj keď je to ťažké. V ktorom uchu mi píska?