Teplé a sýte Vianoce
Vianočné sviatky v podstate zvýrazňujú privilégiá, ktoré ako príslušníci bohatšej časti sveta máme. Pred studeným počasím sa schováme do teplého bytu. Ten je svetlejší ako obyčajne, na stromčeku žiaria ozdoby. Kuchyňa vonia a v skriniach čakajú darčeky. Okolo stola sa stretávajú členovia rodiny. So vzdialenými príbuznými si cez sviatky zatelefonujeme a potom ideme pozerať vianočnú rozprávku.
Tých privilégií máme viac, ako len prístrešie, jedlo a prístup ku konzumným statkom. V západnej a strednej Európe už vyše polstoročia nebola vojna. A nemusíme sa ani zaoberať myšlienkou, že by sa nejaká chystala. Naopak, minulosťou je aj železná opona, a tak sa môžeme pomerne bezstarostne presúvať po kontinente. S novými dopravnými a telekomunikačnými možnosťami ľahšie spoznávame iné kultúry, ľahšie sa učíme jazyky.
Sme zdravší, vyšší a v priemere žijeme dlhšie, ako ktorékoľvek spoločenstvá v minulosti. Prináša to sociálne a kultúrne zmeny, nad ktorými sa my, generácia ľudí narodených pred niekoľkými desaťročiami, občas letmo pozastavíme. Za sexsymbol aj mladej generácie je považovaná päťdesiatnička Madonna. Isabelle Adjaniová – podobná veková kategória – hrá vo filme sladkú dvadsiatničku. Bruce Willis či Sylvester Stallone boxujú a skáču z vrtuľníkov v podstate rovnako svižne dnes ako pred tridsiatimi rokmi.
Výrazný posun prahu mladosti však zďaleka nie je vecou ľudí zo šoubiznisu. Ľudia žijú dlhšie a dlhšie sú zdraví v celom západnom svete a do značnej miery to platí aj pre východnú Európu.
Vo verejnej politike sa, pravda, o starnutí populácie hovorí ako o probléme. Áno, ide o určitú výzvu. Ale to, že žijeme dlhšie a dokonca aj to, že sa znížil rast populácie (za predpokladu, že to tak nezostane navždy), sú v podstate pozitívne správy.
Ďalším privilégiom je to, že žijeme v stabilných štátoch. Máme kultúrne dedičstvo, ktoré nikto bezprostredne neohrozuje a ak aj, tak jedine my sami. Máme istotu v stabilite jazyka, inšpiráciu v artefaktoch a textoch dávnej aj nedávnejšej minulosti a pocit spolupatričnosti zdieľaním kultúrnych obrazcov na úrovni domácej krajiny, Európy či západného sveta.
Iste, sú tu rozdiely. Inak žije bankár v Londýne a inak nezamestnaný na východe Slovenska, v Lotyšsku či Bulharsku. A spoločnosť zneisťuje hospodárska kríza. No v zásade sa máme dobre a hlavne nám nikto nebráni mať sa ešte lepšie. A vyrovnávať šance a materiálny komfort tak, aby sa moderné výdobytky v spoločnosti rozložili pomerne vyrovnane. Samozrejme, v rámci konzumácie odpadu z naozajstných intelektuálnych diskusií je napríklad populárne rozprávať sa o údajnom skorom konci Západu. Ten však, úprimne povedané, hrozí len v prípade, že naozaj pripustíme, aby sa z nás všetkých stali neužitoční mudrci. Lepšie je investovať energiu do niečoho kreatívneho.
A keď už sme pri tých stromčekoch a vianočnom teple domova. Tu má možno Slovensko privilegované postavenie aj oproti mnohým svojím západným susedom. Tá vôňa ihličia je v obydliach o niečo intenzívnejšia, ozdoby akési nežnejšie a hádam aj duch naozajstných sviatkov o niečo silnejší. Sviatkov rodiny a pokojného rozjímania. S výhľadom na povianočný odchod do hôr, do lona prírody, ako sa pre mnohých na oslavu Nového roku patrí. Užime si to.