Nespomeniem si
Kúzlo Vianoc pomaly odchádza. Kalendár je neúprosný. Trocha pokoja a už je tu pracovný deň. Príde čas rekapitulácií.
Nový rok je výborná príležitosť pozrieť sa na zúbok tomu odchádzajúcemu. Čas sa preklopil k veľkým zľavám. To, čo sme pod stromček kupovali za jednu cenu, sa mení na podceny. Veľké obchodné domy vyzváňajú na zvonce, ľudia stoja pred megapredajňami od nočných hodín, aby mohli vtrhnúť dnu medzi prvými.
Poučili sa z minula a pod stromček si darovali peniaze a nie sny, lebo vedia, že po sviatkoch budú ich sny oveľa lacnejšie. Dozvedajú sa skutočnú cenu karaoke. Budú môcť napodobňovať svoje idoly za oveľa menšie prachy.
Budú špúliť ústa, vydávať oveľa jemnejšie tóny ako v bežnom živote, budú poskakovať po obývačkách, prižmurovať oči a predstavovať si ten koncert, ktorý videli v televízore z dévedéčka, lebo skutočný koncert je drahý. Budú stáť na svetových pódiách a poskakovať v čudných krokoch spolu s Tinou, kľačať s Mickom a búchať do basy s Richardom.
Dnes ešte do práce, ale onedlho bude tridsiateho prvého a to je deň, keď to žije ako v Paneláku. Televízie odvysielajú ohňostroje po všetkých mestách sveta, ale aj všetky tragédie za posledný rok. Budú dlhé zábery na sviečky po obetiach cunami. Nevojdú sa tam zábery opustených bagrov, ktoré budovali zábrany pred ďalšou katastrofou, nevojde sa tam ani správa o zmiznutých finančných prostriedkoch na ich stavbu.
Krátky zostrih lynču kňaza na Haiti, povodne na Slovensku, Bolívia a jej bahno, mexické prestrelky s mafiou, samovražedné útoky, ale iba v krátkych šotoch, lebo je ich toľko, že by to žiadne spravodajstvo neobsiahlo.
Svet sa krúti v oslavách a pádoch. My pozorovatelia z tepla domova sme zaskočení. Nevieme si ani dobre predstaviť, že by sme nastúpili do lietadla a vyleteli za slnkom niekam, kde svieti. Ten kolotoč nás zahnal do obývačky. Tíško závidíme tým, čo sa ešte neboja.
Vraj karaoke zlacnelo natoľko, že asi vyštartujem a kúpim si ho. Skúsim si to s Lennonom. Teraz neviem, ako sa volá. Tá…la..la…la… Predstavte si, nespomeniem si.